rozsudok Veľkej komory Súdu zo 7. decembra 2021 k sťažnosti č. 57467/15 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) a článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) v kontexte deportácie duševne chorého tureckého občana po jeho trestnom odsúdení, ktorý mal trvalý pobyt v Dánsku
Sťažovateľ je turecký štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1985 a žije v Kütükuagi v Turecku. V roku 1991, keď mal 6 rokov, zákonne vstúpil na územie Dánska, kde žil so svojím otcom. Po tom, čo bol s inými ľuďmi odsúdený za ublíženie na zdraví s následkom smrti, bol sťažovateľ v roku 2008 umiestnený do zabezpečenej jednotky ubytovacieho zariadenia pre ťažko duševne choré osoby na neurčitú dobu. Bolo vydané nariadenie na jeho vyhostenie s trvalým zákazom vstupu na územie Dánska.
V januári 2012 opatrovník sťažovateľa
ad litem
požiadal prokuratúru o preskúmanie trestu a prokuratúra predložila vec mestskému súdu v decembri 2013. Na základe lekárskych správ, stanovísk imigračnej služby a vyjadrení sťažovateľa mestský súd v októbri 2014 zmenil trest sťažovateľa na liečbu na psychiatrii. Rozhodol tiež, že napriek závažnosti trestného činu by bolo neprimerané vykonať príkaz na vyhostenie. Znalci z odboru zdravotníctva zdôraznili potrebu