rozsudok z 28. mája 2024 k sťažnostiam č. 72038/17 a č. 25237/18 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a korešpondencie) v kontexte rešpektovania súkromného života pri používaní informačno-technických prostriedkov a uchovávania údajov získaných týmto spôsobom
Dňa 15. januára roku 2016 poľský parlament prijal zákony, ktorými novelizoval zákon o polícii a zákon o prevencii terorizmu (antiteroristický zákon). Novely čelili kritike najmä organizácií občianskej spoločnosti, ktoré považovali novú právnu úpravu pod rúškom implementácie rozsudku ústavného súdu
1)
za posilnenie kontrolných právomocí štátnych orgánov v niektorých oblastiach, ktoráje nezlučiteľná s medzinárodnými záväzkamiPoľska v oblasti ľudských práv.
Sťažovateľmi v prejednávanom prípade sú piati poľskí štátni príslušníci narodení v rokoch 1973 - 1987. Prvý sťažovateľ je advokát a predseda varšavskej advokátskej komory. Ostatní štyria sťažovatelia sú zamestnanci alebo experti mimovládnych organizácií so sídlom vo Varšave.
Sťažovatelia mali podozrenie, že podľa novej právnej úpravy sú ich telefonické rozhovory odpočúvané. Kancelária predsedu vlády na ich žiadosti o informácie však odpovedala tak, že opatrenia, ktoré umožňuje právna úprava, vrátane metód a použitých prostriedkov, sú dôverné a chránené legislatívou upravujúcou činnosť príslušných informačných služieb a zákonom o ochrane osobných údajov.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a korešpondencie v zmysle