rozsudok z 24. apríla 2025 k sťažnostiam č. 46949/21, 24989/22 a 39759/22 pre porušenie článku 3 Dohovoru (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) a článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) v kontexte trestného systému postihovania a trestania nekonsenzuálnych sexuálnych aktov
Sťažovateľky, pani L., pani H. B. a pani M. L., sa narodili v rokoch 1995, 2005 a 1991.
Sťažnosť L. proti Francúzsku (č. 46949/21)
Dňa 31. augusta 2010 sťažovateľka L. a jej matka prišli na policajné oddelenie v parížskom regióne a podali trestné oznámenie o znásilnení, ku ktorému malo dôjsť v roku 2009 v čase, keď sťažovateľka mala 14 rokov. Páchateľom mali byť dvaja 21-roční muži, ktorí boli hasičmi v hasičských staniciach neďaleko jej bydliska. Vec bola pridelená Oddeleniu pre ochranu rodiny.
Sťažovateľka L. samu seba opisovala ako psychicky krehkú a osamelú v dôsledku šikany v škole, ktorá viedla k medikamentóznej liečbe a viacerým hospitalizáciám na psychiatrickom oddelení pre deti.
Počas postupných vypočutí L. uviedla, že od 12 rokov trpela tetanickými záchvatmi, kvôli ktorým bola viackrát privolaná hasičská záchranná služba, ktorá plnila úlohu poskytovateľa prvej pomoci. Sťažovateľka uviedla, že od apríla 2009 mala niekoľkokrát intímny pomer s jedným z hasičov buď u neho doma alebo u nej, v aute alebo v lese, a že sa stretávali výlučne na tento účel. Sťažovateľka ďalej uviedla, že jej kontaktné údaje boli následne "rozšírené" medzi ďalšími hasičmi na niekoľkých hasičských staniciach, ktorí ju kontaktovali cez sms alebo facebook.
Na podnet prokurátora zo 4. marca 2011 sa začalo súdne vyšetrovanie voči jednému hasičovi a dvom jeho priateľom, ktorí boli obvinení zo znásilnenia a sexuálneho útoku na zraniteľnú maloletú osobu mladšiu ako 15 rokov.
Rozhodnutím z 19. júla 2019 vyšetrujúci sudca zamietol argumenty sťažovateľky, ktorými odôvodňovala svoju požiadavku pokračovať vo vyšetrovaní trestného činu znásilnenia použitím psychologick