rozsudok Veľkej komory Súdu z 9. júla 2025 k sťažnostiam č. 8019/16, 43800/14, 28525/20 a 11055/22 pre porušenie článku 2 (právo na život), článku 3 (zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), článku 4 ods. 2 (zákaz nútenej práce), článku 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), článku 9 (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva), článku 10 (sloboda prejavu), článku 11 (sloboda zhromažďovania a združovania), článku 13 (právo na efektívny prostriedok nápravy) a článku 14 (zákaz diskriminácie) Dohovoru a článku 1 (ochrana majetku) a článku 2 (právo na vzdelanie) Protokolu č. 1 k Dohovoru
Sťažovateľmi v prejednávanom prípade sú Ukrajina a Holandské kráľovstvo. Žalovaným štátom je Ruská federácia. Prípad vyplynul z udalostí, ktoré sa začali na jar 2014 ruskou okupáciou a anexiou Krymu (to je predmetom iného rozsudku z 25. júna 2024
1)
), súčasti ukrajinského suverénneho územia, a príchodom ozbrojených skupín do východnej časti Ukrajiny, do doneckej a luhanskej oblasti (Donbas). Ozbrojené skupiny následne prevzali kontrolu nad územím v týchto regiónoch a vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny ustanovením "Doneckej ľudovej republiky" (DĽR) a "Luhanskej ľudovej republiky" (LĽR).
Dňa 17. júla 2014 bol neďaleko obce Snižne v okupovanej časti Doneckej oblasti zostrelený let MH17. Všetkých 298 civilných osôb na palube, vrátane 196 holandských občanov, zahynulo. Ozbrojené konflikty pokračovali počas nasledujúcich rokov pravidelnými útokmi cez líniu kontaktu vo východnej Ukrajine.
Dňa 24. februára 2022 sa charakter konfliktu zmenil, keď Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Ruské ozbrojené sily vstúpili na ukrajinské územie na rôznych miestach štátnej hranice a začali útok zo zeme, zo vzduchu aj na mori. Ukrajinské mestá a obce na severe, juhu a východe boli cieľmi ťažkých leteckých útokov a delostreleckej paľby. Zanechali mnoho mŕtvych, zranených a množstvo škôd. V nasledujúcich rokoch sa kontrola nad územím Ukrajiny menila v dôsledku ruského postupu a ukrajinských protiútokov. Ťažké boje pokračovali na viacerých frontoch.
Členstvo Ruskej federácie v Rade Európy zaniklo 16. septembra 2022 a Rusko prestalo byť zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach na základe rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy CM/Res(2022)2 zo 16. marca 2022 a rozhodnutia Pléna Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. marca 2022.
Prípad sa týka troch medzištátnych sťažností Ukrajiny proti Rusku, konkrétne:
-
sťažnosti č. 8019/16 podanej v roku 2014 týkajúcej sa tvrdení Ukrajiny o systémovom porušovaní ľudských práv Ruskom v kontexte konfliktu na východnej Ukrajine vrátane proruských separatistov roku 2014. V sťažnosti sa namieta porušenie článku 2, článku 3, článku 4 ods. 2, článku 5, článku 9, článku 10, článku 11 a článku 14 Dohovoru a článku 1 a článku 2 Protokolu č. 1 k Dohovoru
-
sťažnosti č. 43800/14 podanej 13. júna 2014, ktorá sa týka únosu troch skupín detí na východnej Ukrajine medzi júnom a augustom 2014 a ich dočasného presunu do Ruska. Došlo tam k porušeniu článku 3, článku 5 a článku 8 Dohovoru a článku 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru vo vzťahu k týmto incidentom
-
sťažnosti č. 11055/22 podanej 28. februára 2022, ktorá sa týka tvrdení ukrajinskej vlády o masovom a hrubom porušovaní ľudských práv zo strany Ruska počas jeho vojenských operácií na území Ukrajiny po 24. februári 2022 v rozpore s článkom 2, článkom 3, článkom 4 ods. 2, článkom 5, článkom 8, článkom 9, článkom 10, článkom 11, článkom 13 a článkom 14 Dohovoru a