Informácia o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 10. decembra 2024 do 15. januára 2025 - M. T. S. a M. J. S. proti Portugalsku

Sťažovateľky, M. T. S. a M. J. S. sú dcéra a matka, narodili sa v rokoch 1962 a 1921 a žijú v Lisabone.

Prípad sa týka konania o určenie opatrovníka, ktoré iniciovala prvá sťažovateľka (M. T. S.), pre druhú sťažovateľku (M. J. S.) na súde v Lisabone, na konci ktorého bol J., najstarší syn druhej sťažovateľky, určený za jej opatrovníka.

M. J. S. bola vdova od roku 2007. Mala štyri deti, J. (najstarší syn), E., A. a najmladšiu dcéru M. T. S. (prvú sťažovateľku). Dňa 30. januára 2012 v nemocnici L. v Lisabone druhá sťažovateľka poskytla plnomocenstvo dcére M. T. S., ktorým ju splnomocnila spravovať jej bankové účty a konať v jej mene pred súkromnými aj verejnými orgánmi. V ten istý deň osobitným notársky overeným dokumentom v tej istej nemocnici vyhlásila, že dokáže žiť sama a samostatne a že ak by túto samostatnosť alebo schopnosť rozhodovať sa sama za seba stratila, neželá si, aby ktorékoľvek z jej detí sa k nej presťahovalo. Takisto vyjadrila vôľu, aby M. T. S., prvá sťažovateľka, bola zodpovedná za akékoľvek rozhodnutia o liečbe, ktorú by potrebovala, alebo aby spravovala jej osobné veci a bankové účty.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľky namietajú porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru. Prvá sťažovateľka v mene druhej sťažovateľky uviedla, že toto právo bolo porušené občianskoprávnym konaním, v ktorom bola druhá sťažovateľka zbavená spôsobilosti na právne úkony a J. bol určený za jej opatrovníka. Prvá sťažovateľka tvrdí, že súd konajúci vo veci nevypočul druhú sťažovateľku a nevzal do úvahy jej vôľu, ktorú prejavila v notársky overenom dokumente týkajúcom sa výberu jej opatrovníka.

Prvá sťažovateľka v mene druhej sťažovateľky považuje určenie J. za opatrovníka za zásah do ich práva na rešpektovanie ich súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru ďalej prvá sťažovateľka namieta vo vlastnom mene, že občianskoprávne konanie nebol