Mgr. Ing. František Vojtuš, PhD.

Príspevok sa zaoberá trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, a to so zameraním najmä na problematiku naplnenia znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty, spočívajúceho v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Analyzovaná je odborná literatúra i aplikačná prax najmä súdov Slovesnej republiky v tejto otázke. Zároveň sú prezentované názory autora na definovanie tohto znaku.

Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať možnosti trestnoprávneho postihu zverejnenia extrémistického materiálu na internete, osobitne sociálnych sieťach. Prostredníctvom porovnania skutkových podstát sú prezentované závery, kedy ide o trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona, a kedy o trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona.  

Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná jednak na charakter tohto inštitútu z pohľadu jeho zaradenia medzi mimoriadne opravné prostriedky, ako aj na polemiku ohľadom možnosti zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku týmto postupom. Súčasne je v príspevku poukázané aj na ďalšie aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Záverom sú prezentované návrhy de lege ferenda, vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.

Cieľom predkladaného príspevku je analyzovať podmienky a súčasné možnosti trestnoprávneho postihu verejne urobených vyjadrení schvaľujúcich vojnu, vojnové operácie a spôsob ich vykonávania, vrátane obhajovania vojny, prípadne podnecovania k jej vykonaniu. Osobitne sme sa zamerali na analýzu trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 Trestného zákona a jeho použiteľnosť pre postih takýchto konaní. Na modelových príkladoch sme ďalej uviedli možnosti a podmienky trestnoprávneho postihu vyjadrení spojených so schvaľovaním vojny a spôsobu jej vedenia.

Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná najmä na aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. V závere sú prezentované návrhy de lege lata vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.

VOJTUŠ, F.: K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 63...

Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie. The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times. 1)