Právo obvineného na reálny výkon práva na obhajobu

I. Pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Trestného poriadku, treba predvídateľne procesne postupovať s vedomím, že v ďalšom konaní môže takýto svedok odoprieť výpoveď a bude aktuálny postup podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku. V prípade osoby mladšej ako 15 rokov po obsahovej stránke aj tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať (§ 135 TP) a spĺňal tým aj podmienku, že bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

II. Vykonanie významných procesných úkonov, ktoré nie sú neodkladné alebo neopakovateľné, spôsobom, ktorý znemožňuje, resp. neumožňuje reálne uplatnenie práva obvineného na obhajobu je podstatnou chybou konania spočívajúcou v porušení ústavného a zákonného práva obvineného na obhajobu. Takto získané dôkazy nemožno považovať za dôkazy získané zákonným spôsobom a pri nedostatku iných dôkazov, preukazujúcich materiálnu podmienku väzby, nie je priestor ani na rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby (§ 71 ods. 1 Trestného poriadku).