K (NE)MOŽNOSTI ČÍTANIA VÝPOVEDÍ BÝVALÝCH SPOLUOBVINENÝCH, ČI PARALELNE STÍHANÝCH OSÔB ZA TEN
ISTÝ SKUTOK NA HLAVNOM POJEDNÁVANÍ
Podstatou tohto príspevku je poukázať na niektoré praktické problémy, ktoré vznikajú v
prípadoch, v ktorých sú za spáchanie rovnakého skutku obvinené viaceré
osoby1), pričom v ďalšom priebehu trestného konania niektorým zo
spoluobvinených osôb zanikne postavenie obvineného v spoločne vedenom trestnom konaní, avšak je
nevyhnutné takúto osobu vypočuť na hlavnom pojednávaní k trestnej činnosti bývalého spoluobvineného,
prípadne sa súd musí na hlavnom pojednávaní vyporiadať s výpoveďou takejto osoby z prípravného
konania, ktorú urobila ešte v čase spoločne vedeného trestného stíhania.
K zániku postavenia obvineného v spoločne vedenom trestnom stíhaní najčastejšie prichádza z
dôvodu vylúčenia spoluobvineného na samostatné konanie (napr. z dôvodu urýchlenia skončenia
trestného stíhania voči druhému spoluobvinenému, ktorý je vo väzbe, uzatvorenia dohody o vine a
treste s jedným z obvinených a podobne), zastavenia trestného stíhania voči spoluobvinenému (napr. z
dôvodu neúčelnosti), či právoplatnému skončeniu trestného stíhania vo vzťahu k niektorému so
spoluobvinených (napr. procesné postavenie jedného spoluobvineného zanikne z dôvodu nadobudnutia
právoplatnosti trestného rozkazu vo vzťahu k nemu, kým trestné stíhanie druhého spoluobvineného
pokračuje, keďže podal voči trestnému rozkazu v zákonnej lehote odpor).
Obdobné praktické problémy vznikajú v prípadoch, v ktorých sa vedie paralelné trestné stíhanie
viacerých osôb ohľadne tej istej trestnej činnosti (toho istého skutku, či skutkov), teda napríklad
sa vedie trestné stíhanie voči dvom obvineným osobám za ten istý skutok v samostatných konaniach,
ktoré neboli spojené do spoločného konania (ide preto napr. o spolupáchateľov, ale nejde o
spoluobvinených, keďže sa proti nim nevedie spoločné trestné konanie). Tomu zodpovedajú aj prípady,
v ktorých sa trestné stíhania, z rôznych dôvodov vedú až následne po sebe (napr. trestné stíhanie
jednej osoby bolo právoplatne skončené a až následne bolo vznesené obvinenie inej osobe za spáchanie
toho istého skutku, pre ktorý už bolo právoplatne skončené trestné stíhanie voči inej osobe).
Súdna prax je jednotná v tom, že osoba, ktorá bola pôvodne spoluobvinenou, a u ktorej toto
procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania, prípadne skončením trestného
stíhania v dôsledku jeho zastavenia alebo v dôsledku právoplatného rozsudku, sa vo veci vedenej
proti bývalému spoluobvinenému vypočuje v procesnom postavení svedka (judikatúra
R 45/1978)2). Tento záver sa
vzťahuje aj na prípady paralelne, či následne vedených trestných stíhaní rôznych osôb, ktoré sú
súčasne, či postupne obvinené v samostatných konaniach za ten istý skutok alebo skutky a ktoré majú
vypovedať v trestnej veci iného obvineného stíhaného v samostatnom konaní.
Len pre úplnosť možno uviesť, že v prípadoch bývalých spoluobvinených, ktorých procesné
postavenie obvineného zaniklo, resp. v prípadoch, v ktorých sa o tom istom skutku vedie (alebo
viedlo) paralelne trestné stíhanie voči dvom, či viacerým osobám, ktoré vypovedajú v trestných
veciach ostatných osôb v procesnom posta