Právna zodpovednosť ústavných činiteľov v prípade konfliktu osobného záujmu s verejným záujmom (1. časť)

Zodpovednosť za protiprávny výkon funkcie a zodpovednosť za zneužitie funkcie vo svoj prospech na účely získania majetkových alebo iných výhod sú typické formy protiprávneho správania, za ktoré by ústavný činiteľ mohol, aj mal znášať právnu zodpovednosť. V deformovanom prostredí vzťahov súvisiacich s verejnou mocou, ktoré sa vytvorilo a pretrváva na Slovensku, sa zodpovednosť politikov obmedzuje na politickú zodpovednosť. Výnimku obmedzeného rozsahu do ústavného práva vniesol ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Za porušenie tejto úpravy môže ústavný činiteľ dostať pokutu, alebo môže prísť o mandát v Národnej rade SR či o verejnú funkciu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. verejným funkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.¹⁾ Na účely čl. 7 a čl. 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

"Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech."²⁾

Podľa čl. 1 písm. a) ústav. zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov "tento ústavný zákon ustanovuje nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností."

"Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok" (čl. 5 ods. 2).

"Ak verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu" (čl. 5 ods. 7).

Ochrana verejného záujmu v ustanovení čl. 1 písm. a) je širšia, ako ochrana verejného záujmu podľa čl. 5 ods. 2. Ochrana verejného záujmu podľa čl. 1 písm. a) zahŕňa ochranu verejného záujmu vo verejnoprávnych vzťahoch aj ochranu v súkromnoprávnych vzťahoch. Tento rozdiel v predmete ochrany sa nesmie prehliadnuť, lebo ak sa udeje, vedie k omylu pri interpretácii a aplikácii ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ústavný zákon neukladá verejnému činiteľovi iba zákaz výkonu podnikateľskej činnosti, ale zaväzuje ho nevykonávať nič z toho, čo mu ústavný zákon zakazuje bez ohľadu na to, či má povahu podnikania alebo akéhokoľvek iného, pri uplatnení ústavného zákona relevantného správania.

"Navrhovateľ Matovič vo svojom návrhu vyslovuje nesúhlas s argumentáciou výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Podľa jeho presvedčenia sa výbor mal zaoberať "systematickým výkladom pojmu "podnikanie", a to aj napriek existujúcemu uzneseniu ÚS SR sp. zn