PRÁVNA ZODPOVEDNOST ÚSTAVNÝCH ČINITELOV V PRÍPADE KONFLIKTU OSOBNÉHO ZÁUJMU S VEREJNÝM ZÁUJMOM (2. časť)
Poznámka redakcie: článok je pokračovaním predchádzajúceho článku.
Zodpovednosť za protiprávny výkon funkcie a zodpovednosť za zneužitie funkcie vo svoj prospech na účely získania majetkových alebo iných výhod sú typické formy protiprávneho správania, za ktoré by ústavný činiteľ mohol, aj mal znášať právnu zodpovednosť. V deformovanom prostredí vzťahov súvisiacich s verejnou mocou, ktoré sa vytvorilo a pretrváva na Slovensku, sa zodpovednosť politikov obmedzuje na politickú zodpovednosť. Výnimku obmedzeného rozsahu do ústavného práva vniesol ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Za porušenie tejto úpravy môže ústavný činiteľ dostať pokutu, alebo môže prísť o mandát v Národnej rade SR či o verejnú funkciu.
(pokračovanie z predchádzajúceho vydania)
Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v právnych názoroch Ústavného súdu SR
Zodpovednosť verejného funkcionára nie je aktom pomsty za to, že verejný funkcionár vykonával po určitý čas verejnú funkciu. Verejný funkcionár znáša právnu zodpovednosť za zneužitie verejnej funkcie, ak sa ho dopustil. Režim, v akom znáša zodpovednosť (presne určené sankcie bez možnosti úvahy orgánu rozhodujúceho o zodpovednosti verejného funkcionára, akou sankciou ho potrestajú) je sprísnený kvôli predpokladanému vplyvu verejného funkcionára na chod verejného diania a jeho možnostiam ovplyvniť výsledok konania vedeného proti sebe. Táto okolnosť sa zohľadňuje aj opačným smerom. Rozhodovanie o protiprávnosti správania verejného funkcionára sa riadi prísnymi pravidlami, ktorých dodržanie sa vyžaduje rovnako prísne. Ústavný súd ako orgán zodpovedný za ochranu ústavnosti v uplatňovaní zodpovednosti voči verejnému funkcionárovi o tom uviedol:
"11. Výbor má pri výkone pôsobnosti a právomoci vyplývajúcich mu z ústavného zákona postavenie verejno-mocenského orgánu sui generis. Aj konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého výbor v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.
12. V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy upravujú a vzťahujú sa na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené výborom. Samozrejmosťou však bez ohľadu na ďalej popísané princípy zostáva povinnosť výboru procesne postupovať a konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov iba v rozsahu a spôsobom, ako to upravuje ústavný zákon.
13. Primárne (avšak nie výlučné) musí byť zohľadnenie tých ustanovení ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp upravujúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický prístup k interpretácii normatívneho textu.
...
15. Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesno-právnych), napr. dokazovanie ("ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie"), riadne zisťovanie stavu veci ("ak sa v konaní preukázalo", resp. "ak sa v konaní nepreukázalo"), povinnosť podnecovateľa riadne odôvodniť podnet ("na základe riadne odôvodneného podnetu"), zároveň reflektoval