rozsudok Veľkej komory Súdu zo 14. septembra 2022 k sťažnostiam č. 24384/19 a 44234/02 pre porušenie článku 3 ods. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru (právo na vstup na územie štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom) v kontexte repatriácie občanov držaných v táboroch v Sýrii, a to bez formálneho rozhodnutia alebo súdneho preskúmania veci
Sťažovatelia, H. F. a M. F. sa narodili v rokoch 1958 a 1954. Sťažovatelia J. D. aA. D. sa narodili v roku 1955. Všetci sú francúzski občania. Sú rodičmi dcér, ktoré odišli z Francúzska do Sýrie so svojimi partnermi na územie kontrolované tzv. Islamským štátom (známym tiež ako Daeš, ďalej len "IŠ"), a starými rodičmi detí, ktoré sa tam narodili.
V roku 2017 IŠ stratil kontrolu nad svojím hlavným centrom, mestom Rakká. Kontrolu získali SDF, miestne ozbrojené zložky bojujúce proti IŠ, v ktorých prevládali kurdské milície jednotiek ľudovej ochrany (YPG). Od marca 2019 SDF kontrolovali už celé sýrske územie na východ od rieky Eufrat. Ofenzíva SDF mala za následok útek desiatok tisícov mužov, žien a detí, väčšina z nich rodinní príslušníci bojovníkov IŠ. Mnohí z nich, vrátane dcér sťažovateľov, boli údajne zatknutí silami SDF počas záverečného boja a po ňom a od decembra 2018 do marca 2019 boli umiestnení v tábore al-Hol. Tábory al-Hol a Roj boli pod vojenským dohľadom SDF a prevádzkovala ich "Autonómna správa severnej a východnej Sýrie" (ďalej "AANES"). Podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (ďalej "ICRC") žilo v júli 2019 v tábore al-Hol 70 000 ľudí. V tom čase regionálny riaditeľ ICRC opísal situáciu v táboroch ako "apokalyptickú". Podľa tlačovej správy z 29. marca 2021 bolo toto číslo znížené na 62 000 osôb, z nich "dve tretiny boli deti, mnohé z nich siroty alebo oddelené od rodiny." Podľa tlačovej správy tieto deti vyrastali v drsných a často nebezpečných podmienkach.
Podľa správ mimovládnej organizácie RSI (Rights and Security International), zverejnených 25. novembra 2020 a 13. októbra 2021, deti v táboroch al-Hol a Roj trpeli podvýživou, dehydratáciou, niekedy vojnovými zraneniami a posttraumatickým stresom a údajne im hrozilo nebezpečenstvo násilia a sexuálneho zneužívania. Počasie bolo extrémne. Podmienky života v tábore boli neľudské a ponižujúce, väzni boli vystavení zaobchádzaniu, ktoré možno charakterizovať ako mučenie. Existovala v ňom atmosféra násilia spôsobená napätím medzi ženami, ktoré stále patrili k IŠ, a ostatnými, ako aj násilníckym správaním strážcov v tábore.
Medzi marcom 2019 a januárom 2021 Francúzsko organizovalo repatriáciu detí z táborov v severovýchodnej Sýrii na základe posúdenia konkrétneho prípadu. Do Sýrie vyslalo päť misií a repatriovalo 35 francúzskych maloletých, "sirôt, detí bez spr