| Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 10 066,04 eur spolu s príslušenstvom (špecifikovaným v žalobe). |
V žalobe žalobca (právnická osoba) uviedol, že ním požadovaná suma predstavuje pohľadávku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela žalovaná s bankou. Žalobca nadobudol túto pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. decembra 2018, ktorú (ako postupník) uzavrel s bankou (ako postupcom). Napriek výzvam mu žalovaná (fyzická osoba) túto sumu dosiaľ nezaplatila.
| Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. novembra 2019 žalobu zamietol. |
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.). Touto zmluvou založený právny vzťah považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľský vzťah podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"). Považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 6 500 eur, ktorý však nesplácala riadne a včas. V zmluve o úvere sa zmluvné strany v súlade s
§ 565 OZ dohodli na možnosti predčasného "zosplatnenia" úveru. Žalovaná od 25. novembra 2015 do "zosplatnenia" úveru nezaplatila žiadnu splátku a bola v omeškaní s úhradou splátok splat
