I. Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Kritériá na určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po rozhodnutí o oddlžení.
II. Povinnosťou dlžníka podľa § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je preukázať poctivý zámer, t. j. že po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní.
Napriek tomu, že úspech žaloby je spojený s unesením dôkazného bremena zo strany veriteľa o neexistencii poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení, neznamená to automaticky, že dlžníka žiadne dôkazné bremeno nezaťažuje, keďže právna úprava obsahuje aj pozitívne vymedzenie, keď dlžník má poctivý zámer.7) Táto hmotnoprávna úprava tak vytvára nejasnosti ohľadom nesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi veriteľa a dlžníka. Z procesného hľadiska je možné sa stretnúť s rôznymi prístupmi súdov k tomu, kto je v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý