Príspevok nadväzuje na predchádzajúcu teoretickú analýzu nového bankrotového práva pohľadom rozhodovacej praxe, uverejnenú v tomto čísle Justičnej revue pod názvom: Niekoľko poznámok k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
Submitted contribution attaches to previous theoretical analysis of newbankruptcy law from the perspective ofcase analysis, published in this number ofJudicial reviewunder the title: Few notes to cancellation ofprivate bankruptcy due to dishonest intention of debtor.
DEÁK, M.: Aktuálna rozhodovacia prax v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 1025 - 1043.
Ako nové bankrotové právo funguje v rozhodovacej praxi
Judikatúra zdôrazňuje, že
posúdenie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v intenciách binárnej logiky (splnil-nesplnil)
. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, správanie dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžníkvčas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a pod.
1)
Taktiež sa zdôrazňuje, že posudzovanie otázky naplnenia znakov nepoctivého zámeru nezávisí len od naplnenia dikcie zákona a mechanického posudzovania, ale zákonodarca kladie dôraz na komplexné posudzovanie každého prípadu osobitne zohľadňujúc osobitosti individuálnych skutočností, čo vyplýva nielen z ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, ale aj z demonštratívnej povahy ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR.
2)
Dôsledkom tohto prístupu zákonodarcu je paradoxne to, že
nikto presne nevie, čo poctivý a nepoctivý zámer vlastne znamená a ako sa dlžník má správať, aby jeho správanie bolo poctivé alebo, naopak, nepoctivé
. Taktiež je veľmi sporné, akými dôkaznými prostriedkami má veriteľ nedostatok poctivosti, resp. dostatok nepoctivosti dlžníka preukazovať. Následkom takéhoto prístupu je veľmi nejednotná rozhodovacia prax (pozri ďalej), ktorá sa prejavuje v protichodnom prístupe k základným otázkam bankrotového práva - posúdenie platobnej (ne)schopnosti v prípade, že dlžníkje aspoň čiastočne schopný svoje záväzky splácať, otázka zneužitia oddlženia zo strany dlžníka, resp. zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka zo strany veriteľa a iné, priam prekvapivé závery súdov ohľadom tvrdeného retroaktívneho skúmania správania sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie v súvislosti s účinnosťou komentovanej novely či úvahou o subsidiarite zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka voči inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov zo strany veriteľa. Na konci dňa má tak v dôsledku zvoleného prístupu najväčšiu smolu veriteľ, ktorý je v podstate bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti závislý od celkového prístupu sudcu k právu či jeho momentálneho rozpoloženia, keďže pod skutkovú podstatu poctivého či nepoctivého zámeru možno subsumovať v podstate čokoľvek.Aktuálna rozhodovacia prax k všeobecným otázkam nového bankrotového práva
Pred analýzou rozhodovacej činnosti súdov k jednotlivým skutkovým podstatám nepoctivého zámeru dlžníka v zmysle § 166g ods. 2 ZKR je vhodné načrtnúť pohľad rozhodovacej praxe na niektoré čiastkové aspekty bankrotového práva z pohľadu teórie práva, resp. všeobecného súkromného práva, keďže odpovede na nastolené otázky môžu mať dosah na zvolený interpretačný kľúč k jednotlivým skutkovým podstatám nepoctivého zámeru dlžníka. V analyzovaných komentovaných rozhodnutiach sa súdy vyjadrovali aj k otázke zneužitia práva dlžníka podať návrh na jeho oddlženie, k otázke zneužitia práva veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, k otázke platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka, či k otázke retroaktivity nového bankrotového práva.
V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.2.2020, sp. zn.: 2 Odi 1/2017, súd posudzoval vzájomný stret práva dlžníka zbaviť sa záväzkov osobným bankrotom a všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva v súkromnom práve. Súd zároveň naznačil, že pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka je potrebné prihliadnuť aj na to, či z prípadného oddlženia bude mať prospech len samotný dlžník. Súd odmietol argumentáciu žalovaného, podľa ktorej žalovaný len využil zákonnú možnosť oddlžiť sa konkurzom. Žalovaný uvádzal, že to, že uplatnil možnosť oddlženia v životnej situácii, keď spĺňal na to podmienky a keď sa ocitol v tiesnivých okolnostiach, mu nemožno vyčítať ako nepoctivý zámer, potom by všetky osoby, ktoré využívajú zákonom dané možnosti, konali s nepoctivým zámerom.
Súd argument žalovaného, že v danom prípade ide o výkon práva, a preto nemôže byť zároveň jeho porušením, považoval za irelevantný a zavádzajúci práve s ohľadom na špecifiká inštitútu oddlženia, ktorý predstavuje radikálny zásah do ústavou garantovaných práv veriteľov, v dôsledku čoho zákon kladie dôraz na poctivý zámer dlžníkov pri jeho využití.
Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov,
avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, t.j. s vynaložením maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, so snahou predísť ich poškodeniu, bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením.
Len takéto oddlženie dlžníka môže byť legitímne a zákonné. Nemožno akceptovať ani námietku žalovaného, že ak by súd rozhodol o zrušení oddlženia, úkony správcu v rámci konkurzného konania zostanú zachované
3)
a žalovaný by mohol byť zásahom súdu počas prebiehajúceho konania mimoriadne poškodený. Tu je opäť potrebné poukázať na skôr uvedený a zákonom vyžadovaný základný princíp oddlženia - poctivý zámer dlžníka.
Dlžník si musí byť vedomý následkov svojho konania v prípade, že oddlženie využije len vo svoj vlastný prospech bez ohľadu na oprávnené záujmy svojich veriteľov a bez zodpovednosti za záväzky voči nim.
V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.6.2019, sp. zn.: 4 Odi 1/2018
4)
, súd okrem toho, že poukázal na negatíva povahy návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom ako formulárového typu návrhu, naznačil aj to, že právo veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je fakticky podmienené predchádzajúcou aktivitou veriteľa. Súd poukázal na to, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu formulárového podania, ktoré obsahuje viaceré vyhlásenia označované účastníkmi, ale, bohužiaľ, aj ich právnymi zástupcami len mechanicky bez vysvetlenia právnych dôsledkov. Súd zastáva názor, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikla žalobcovi pohľadávka, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá dosiahla len základné vzdelanie a je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo veku 60 rokov. Súd považoval žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že žalobca mal judikovanú pohľadávku už od 30.6.2014. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil, či je žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, a teda mal možnosť nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného