Predkladaný príspevok predstavuje úvahu nad stavom právnej úpravy konkurzného práva v oblasti osobných bankrotov po novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonom č. 377/2016 s účinnosťou od 1. marca 2017 optikou ochrany legitímnych očakávaní veriteľa.
Submitted contribution presents thoughts about current legal regulation of bankruptcy law on the field of private bankruptcy after amendment of bankruptcy and restructuring act by act nr. 377/2016 Coll. from the perspective of creditor legitimate expectation.
V podstate nás definujú naše tajomstvá a lži. Keď nás pravda uráža, tak potom klameme a klameme až kým nezabudneme, že nejaká pravda existuje. A ona vždy existuje. Každým klamstvom si u pravdy robíme len dlh. A skôr alebo neskôr ho musíme splatiť.
1)
DEÁK, M.: Niekoľko poznámok k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 944 - 959.
I Úvod
Spomínam si ako nám na jednej z prvých prednášok z konkurzného práva prof. František Zoulíkhovoril, že pojem bankrot pochádza z talianskeho slova
banca rotta
- teda rozbitá lavica, ktorým sa označoval kupec, ktorý nemohol platiť.
2)
Vtedy som ešte nie celkom chápal potrebu osobitnej právnej úpravy pre procesné riešenie ekonomického neúspechu v podnikaní. Až neskôr, s odstupom času som pochopil, že konkurzné právo je veľmi dôležitou oblasťou práva, hoci možno medzi právnikmi nie práve najobľúbenejšou, ktorá sa aj s ohľadom na stúpajúci trend spotrebiteľských či nepodnikateľských
3)
konkurzov stáva veľmi dynamickou oblasťou práva, do ktorej nezanedbateľným spôsobom presahuje aj politická predstava výkonnej moci o riešení sociálneho aspektu, ktorý je s úpadkom nevyhnutne spojený. Faktom však zostáva, že konkurzné právo by nemalo slúžiť na iné ciele než na riešenie úpadku.
4)
S poukázaním na ďalej prezentované úvahy sa obávam, že v podmienkach slovenského konkurzného práva sa konkurz (resp. oddlženie) podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii
5)
v dôsledku prijatia zákona č. 377/2016, s účinnosťou od 1. marca 2017, sčasti stal prostriedkom na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie obyvateľstva, čo však v konečnom dôsledku nemusí byť zaručeným kľúčom k úspechu, pretože konkrétne zvolené legislatívne riešenie môže vyvolať aj nežiaduce efekty v narušení ekonomicky rozumného správania sa subjektov práva, keďže konkurz zásadným spôsobom zasahuje do obsahu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva často v rozpore s princípmi, na ktorých sú tieto vzťahy vybudované
6)
.
Analýza
7)
legislatívnych zmien môže byť o to zaujímavejšia, že právna úprava sa z historického pohľadu jej vývoja zmenila z dlžníkovho pekla na dlžníkov očistec a veriteľovo peklo
8)
,
a to napriek tomu, že jedným z hlavných cieľov konkurzného práva je ochrana práv veriteľov dlžníka, ktorý sa ocitne v úpadku.
9)
II Metodologické východiská
Klasické ponímanie konkurzu ako likvidácie majetku úpadcu vzniklo v priebehu minulých stáročí ako ochrana záujmov veriteľov, ktorá spočívala v čo najrýchlejšom zaistení jeho majetku, odstrihnutí úpadcu od ďalších dispozíciís majetkom, konzervácií doterajšieho stavu a v jeho čo najrýchlejšej premene na peňažný ekvivalent - ako jediný spoločný menovateľ umožňujúci rozdelenie zvyšnej podstaty medzi veriteľov. Sankčný aspekt klasického konkurzu bol doplňovaný aj spoločenským odsúdením a opovrhnutím, ktoré vyplývalo okrem iného z toho, že na úpadcu sa nazeralo ako na podvodníka, ktorý od veriteľov vylákal peniaze, tieto ľahkomyseľne a neefektívne vynaložil, aby potom vyhlásil, že ich nemôže vrátiť.
10)
Veriteľ, ktorého solventný dlžník nezaplatí splatnú pohľadávku, má v modernej spoločnosti, ktorá zakazuje svojpomoc, resp. obmedzuje ju na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy na súkromných právach, k dispozícii v civilnom procese právom regulovaný postup vymáhania pohľadávky. V štandardnom prípade tento postup pozostáva z nachádzacieho konania, v ktorom je zodpovedaná otázka či a v akej výške je dlžník voči veriteľovi zaviazaný, aj z konania, v ktorom je rozhodnutie vychádzajúce z nachádzacieho konania proti dlžníkovi vynútené, čo sa deje konverziou dlžníkovho majetku na peniaze a uspokojením veriteľovej pohľadávky z takto získaných peňazí.Ak proti dlžníkovi toto konanie vedie viacero veriteľov, platí pre poradie ich uspokojenia pravidlo prednosti.
11)
Naznačená paradigma sa mierne modifikuje, akonáhle veritelia získajú informáciu o tom, že dlžník pravdepodobne nebude mať dostatok majetku na uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Vtedy má každý z veriteľov motiváciu postupovať čo najrýchlejšie a najbezohľadnejšie na účely uspokojenia svojho individuálneho nároku a to aj v prípade, že by bolo zjavné, že väčšieho uspokojenia by bolo možné dosiahnuť spoločným postupom.
Účelom insolvenčného práva je týmto stratám zabrániť a to tým, že insolvenčné právo odníme jednotlivým veriteľom individuálne právne prostriedky na vymáhanie ich nárokov a nahradí ich kolektívnym procesnom insolvenčného konania.
12)
Na týchto základných východiskách je viac-menej vybudované konkurzné právo v každej krajine s trhovým hospodárstvom. Napríklad britské právo rozlišuje insolvenciu právnických osôb a bankrot fyzických osôb, pričom rozdielnosť oboch konaníspočíva, zjednodušene povedané, vtom, že bankrotové právo chce poctivým dlžníkom umožniť prostredníctvom oddlženia (discharge) novú hospodársku možnosť a rehabilitáciu v spoločnosti, zatiaľ čo insolvenčné právo spoločností smeruje k ukončeniu existencie obchodnej spoločnosti.
13)
Možno však uzatvoriť, že z pohľadu ekonomiky ako celku nie je konkurzné (či insolvenčné) konanie ničím iným než platformou pre exit hospodársky neúspešných subjektov z trhu.
14)
III Oddlženie pred novelizáciou ZKR zákonom č. 377/2016
Oddlženie predstavuje procesný inštitút zbavenia sa dlhov.
Je určený výlučne pre dlžníka, ktorému umožňuje za zákonom stanovených podmienok dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka.
15)
Účelom oddlženia podľa IV. časti ZKR nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré, hoci riadne prihlásené aj zistené, boli v konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy.
16)
Slovenské konkurzné právo inštitút oddlženia upravovalo aj pred analyzovanou novelou ZKR
17)
. Výsledkom štandardného konkurzného konania voči majetku dlžníka, ktorý bol fyzickou osobou, bolo speňaženie majetku, pričom neuspokojené pohľadávky nezanikali, trvali až do smrti fyzickej osoby a po smrti dlžníka prechádzali na dedičov až do výšky nadobudnutého dedičstva
18)
. Z toho sa dovodzovalo, že
v prípade dlžníkov - fyzických osôb, chýbala pozitívna motivácia na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože konkurzné konanie ako celok nepredstavovalo pre dlžníka riešenie jeho úpadku.
Preto podľa vzoru niektorých zahraničných úprav bol do úpravy slovenského konkurzného práva zavedený inštitút oddlženia, ktorým sa dlžník-fyzická osoba mohla zbaviť dlhov.
19)
Oddlženie totiž na rozdiel od konkurzu podľa II. časti ZKR umožňovalo dlžníkovi zbaviť sa jeho dlhov, pretože neuspokojené pohľadávky sa oddlžením dlžníka stávali voči dlžníkovi nevymáhateľnými.
Jeho podstata spočívala v splácaní záväzkov dlžníka po určitú dobu pod dohľa