Je možné, aby sa žalovaný vzdal svojho práva podať odpor proti platobnému rozkazu? Pomerne banálna otázka, ktorej zodpovedanie však nie je vôbec jednoduché. Odpoveď na túto otázku neposkytuje judikatúra a ani odborná literatúra. Cieľom tohto príspevku je preto identifikovať možné prístupy súdu, ako sa vysporiadať s podaním žalovaného, ktorým sa vzdá svojho práva podať odpor. Na pozadí analýzy tejto špecifickej otázky sa zároveň príspevok venuje otázkam sudcovského dotvárania práva v civilnom procesnom práve.1
Is it possible for the defendant to waive his right to oppose the payment order? A rather trivial question, the answer to which, however, is not at all simple. The answer to this question is not provided by case law or legal literature. The aim of this paper is therefore to identify possible approaches for the court to deal with a defendant’s submission waiving its right to opposition. Against the background of the analysis of this specific question, the paper also discusses issues of judicial law-making in civil procedural law.
KRÁLOVIČ, L.: Vzdanie sa práva podať odpor proti platobnému rozkazu; Justičná revue, 77, 2025, č. 3, s. 297 – 304.
Kľúčové slová: platobný rozkaz, odpor, vzdanie sa, analógia.
Key words: payment order, opposition, waiver, analogy.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“).
1 Úvod
Pri uplatňovaní peňažných nárokov je v aplikačnej praxi bežné, že veritelia využívajú tzv. skrátené konania, či už v podobe podania žaloby spojenej s tlačivom platobného rozkazu v zmysle
paragrafu 265 CSP alebo v praxi čoraz viac prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu v režime
Zákona o upomínacom konaní. Dôvody sú zrejmé - existencia krátkych lehôt
2)
, ktoré potenciálne umožňujú veriteľovi rýchlo získať exekučný titul (za predpokladu, že proti platobnému rozkazu nebude podaný odpor alebo ak odpor bude odmietnutý), znížený 50-percentný súdny poplatok pri upomínacom konaní
3)
, prípadne aj snaha žalobcu v určitej miere skoncentrovať a časovo zúžiť priestor pre úvodné prostriedky procesnej obrany žalovaného v rámci odporu (ktorý musí byť žalovaným podaný v zákonnej 15-dňovej lehote,
4)
ktorú, na rozdiel od sudcovskej lehoty ukladanej pre štandardné vyjadrenie sa k žalobe, nemožno predĺžiť
5)
).
Početnosť upomínacích konaní so sebou prirodzene prináša aj rôzne neštandardné situácie. Jednou z nich je prípad, ak sa žalovaný v lehote na podanie odporu vzdá svojho práva podať odpor.
CSP a ani
Zákon o upomínacom konaní totiž neupravujú takúto možnosť žalovaného. Ak však žalovaný napriek tomu v lehote na podanie odporu doručísúdu podanie, v ktorom sa vzdá svojho práva podať odpor, ako by mal súd postupovať?
Mal by súd na takéto podanie prihliadať? Ak áno, nastáva právoplatnosť platobného rozkazu už samotným vzdaním sa práva podať odpor? A čo v prípade, ak si to žalovaný v lehote na podanie odporu rozmyslí a po vzdaní sa práva podať odpor aj tak odpor podá - môže dôjsť na základe takéhoto odporu ešte k zrušeniu platobného rozkazu? V nasledovných častiach sa pokúsime analyzovať možné odpovede na tieto a súvisiace otázky.
