Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol“) – uznesením Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 Er 182/2013 z 2. júla 2019 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 CoE 206/2019 zo 17. decembra 2019. V rozsahu namietaného porušenia označených práv uznesením krajského súdu ju Ústavný súd prijal na ďalšie konanie.
Sťažovateľka bola platobným rozkazom okresného súdu č. k. 3Ro 422/2011 z 24. februára 2012, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zaviazaná uhradiť obchodnej spoločnosti (ďalej aj "oprávnená") 2 603,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 3. júna 2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 162,50 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20. novembra 2012. Dlh sťažovateľky mal vzniknúť zo zmluvy o spotrebnom úvere, uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou a sťažovateľkou 23. marca 2008.
Návrh na vykonanie exekúcie voči sťažovateľke na podklade uvedeného platobného rozkazu podala obchodná spoločnosť 2. februára 2013 súdnemu exekútorovi, ktorý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil okresnému súdu 13. marca 2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 15. marca 2013. Predmetné exekučné konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 6 Er 182/2013.
Okresnému súdu ako súdu exekučnému bol 25. septembra 2017 doručený návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 31. marca 2017 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Sťažovateľka uviedla, že okresný súd porušil ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď nepreskúmal zákonnosť exekučného titulu. Exekučný titul - platobný rozkaz je v rozpore so zákonom, a to s § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Poukázala na skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej bol platobný rozkaz vydaný, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, absentujú v nej náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ne