Prinášame Vám prehľad rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor EÚ") o prejudiciálnych otázkach položených slovenskými súdmi. Niektoré z uvedených rozhodnutí nadväzujú na prehľad žiadostí o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sme spracovali v predchádzajúcom čísle Bulletinu (číslo 1/2019) (rubrika: Z judikatury, strany 11 až 13). Úplné a pôvodné znenia rozsudkov sú dostupné prostredníctvom webovej stránky Súdneho dvora EÚ (číslo veci obsahuje hypertextové prepojenie).
OBLASŤ OBČIANSKEHO PRÁVA
C-290/19
RN proti Home Credit Slovakia a. s.: Ú. v. C 213 z 24. júna 2019, s. 14 (návrh)
Dátum podania návrhu: 4. apríl 2019
Dátum rozsudku: 19. december 2019
Právna oblasť: ochrana spotrebiteľa aproximácia právnych predpisov
Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Predmetnému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ sa venujeme v osobitnom článku v tomto vydaní Bulletinu ODAK na stranách
C-376/18
Slovenské elektrárne a.s. proti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, predtým Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty: Ú.v. C 285 z 13. augusta 2018, s. 30 (návrh)
Dátum podania návrhu: 7. jún 2018
Dátum rozsudku: 12. december 2019
Právna oblasť: sloboda usadiť sa slobodné poskytovanie služieb aproximácia právnych predpisov energia
Pôvod prejudiciálnych otázok: Najvyšší súd Slovenskej republiky
Súdny dvor EÚ preskúmal položené otázky spoločne a rozhodol takto:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ESz 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, a najmä jej článok 3 ods. 1 až 3 a 10, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza osobitný odvod z výnosov z činností vykonávaných tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj v zahraničí, zaťažujúci podniky vykonávajúce činnosť na základe oprávnenia vydaného orgánom verejnej moci v rôznych oblastiach regulovaných činností, a to vrátane podnikov, ktoré sú držiteľmi povolenia na dodávku elektriny vydaného príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom.
Spôsob zodpovedania položených prejudiciálnych otázok Súdny dvor EÚ odôvodnil tým, že:
31. Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 2009/72, a najmä jej článok 3 ods. 1 až 3 a 10, ako aj zásada zákazu diskriminácie majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza osobitný odvod z výnosov z činností vykonávaných tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj v zahraničí, zaťažujúci podniky vykonávajúce činnosť na základe oprávnenia vydaného orgánom verejnej moci v rôznych oblastiach regulovaných činností, a to vrátane podnikov, ktoré sú držiteľmi povolenia na dodávku elektriny vydaného príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom.
32. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z odôvodnení 3 až 5 a 7 smernice 2009/72 vyplýva, že jej cieľom je v zásade vytvoriť otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorý umožňuje spotrebiteľom slobodný výber svojich dodávateľov a dodávateľom dáva slobodu zásobovať svojich odberateľov, zaviesť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na tomto trhu, zaistiť bezpečnosť dodávok elektriny a bojovať proti klimatickým zmenám.
33. V súlade s jej článkom 1 tak táto smernica stanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny a zavádza ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a to s cieľom zlepšiť a integrovať konkurenčné trhy s elektrinou v únii.
Uvedená smernica určuje podmienky týkajúce sa organizácie a fungovania odvetvia elektro-energetiky, otvoreného prístupu na trh, kritérií a postupov vzťahujúcich sa na vyhlasovanie výberových konaní, udeľovania povolení a prevádzky sústav. Stanovuje tiež povinnosti univerzálnej služby a práva spotrebiteľov elektriny a objasňuje povinnosti v oblasti hospodárskej súťaže.
34. Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2009/72 členské štáty na základe svojej inštitucionálnej organizácie a s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity zabezpečujú, aby bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 uvedeného článku, elektro-energetické podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice tak, aby sa dosiahol cieľ konkurencieschopného, bezpečného a vzhľadom na životné prostredie udržateľného trhu s elektrinou a aby tieto podniky neboli diskriminované z hľadiska ich práv alebo povinností.
35. Okrem toho sa článok 3 ods. 2, 3 a 10 smernice 2009/72 v podstate týka vymedzenia povinností služby vo verejnom záujme, univerzálnej služby, ako aj opatrení v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti a ochrany životného prostredia, ktoré môžu členské štáty uložiť podnikom z odvetvia elektroenergetiky.
36. Pokiaľ ide o zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad práva únie, z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že túto zásadu musí rešpektovať vnútroštátna právna úprava, ktorá patrí do pôsobnosti práva únie alebo ho vykonáva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2019, UNESA a i., C-80/18 až C-83/18, EU:C:2019:934, bod 47, ako aj citovanú judikatúru).
37. V prejednávanej veci je s výhrad