Ľalík, Tomáš a kol.: Ochrana základných práv. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2026, strán 440, ISBN: 978-80-571-0813-3

Nadnárodná ochrana ľudských práv je veľmi dynamická. Predovšetkým z dôvodu, že je značne ovplyvnená rozsiahlou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít, ¹⁾ modifikujúcich, resp. dynamicky vykladajúcich obsah ľudsko-právnych katalógov. Trendy v ochrane ľudských práv, teda práv viažucich sa k samej podstate ľudskej existencie, ²⁾ je tak náročné sledovať. Monografie, komentáre či vysokoškolské učebnice zamerané na (nadnárodnú) ochranu ľudských práv sú preto, aj pre odbornú verejnosť, kľúčové. Tieto diela sú však v domácich podmienkach dlhodobo nedostatkovým tovarom. Vysokoškolská učebnica Ochrana základných práv od T. Ľalíka, J. Sváka, L. Trellovej a V. Bujňáka však zásadne mení "pravidlá hry", resp. ich sama nastavuje.

K čítaniu tejto učebnice (v texte ju nazývam aj ako "recenzované dielo") som pristupoval s veľkým očakávaním, ktoré pramení z dvoch dôvodov. Prvým je už naznačená (opätovná) ³⁾ potreba komplexného spracovania tejto problematiky. Začnem však druhým dôvodom, ktorým je zloženie autorského kolektívu, ktorý toto vedecké dielo vytvoril.

Od vedúceho autorského kolektívu - prof. JUDr. Tomáša Ľalíka, PhD. - cez jeho členov - prof. JUDr. Jána Sváka, DrSc., prof. JUDr. Líviu Trellovú, PhD. a Mgr. Vincenta Bujňáka, PhD. - ide o rešpektované autority (nielen) v oblasti ľudských práv. Spomenutí autori sa ľudským právam venujú nielen vedecky, ⁴⁾ ale aj pedagogicky, zabezpečujúc výučbu predmetu Ochrana základných práv (a jeho anglického ekvivalentu) na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autorský kolektív je tak na prvý pohľad viac než schopný očakávania naplniť.

Je však nutné bližšie rozviť, o akých očakávaniach z hľadiska obsahovej stránky hovorím. Vysokoškolská učebnica má totiž v rámci publikácií špecifické postavenie. Najednej strane má slúžiť ako primárny písomný učebný materiál na konkrétny vysokoškolský predmet, s čím je spojené, že obsahovo nemôže zachádzať príliš do hĺbky a pokryť úplne všetky odtiene toho-ktorého problému; inými slovami, učebnica nemá byť komentárom. Na druhej strane by však mala zachytiť všetko, čo je z danej oblasti najviac podstatné a z povahy veci zájsť nad rámec vysokoškolských prednášok, aby bola použiteľná aj mimo predmetu konkrétnej fakulty, na ktorého výučbu bola vytvorená. Učebnica teda nemá byť skriptami.

Slovenské právnické fakulty majú výučbu ľudských práv nastavenú rozdielne. Niekde je väčší dôraz kladený na nadnárodný priestor, ⁵⁾ inde skôr na slovenský ústavný kontext. Predkladaná učebnica z povahy veci reflektuje sylaby už spomenutého predmetu Ochrana základných práv, (aj) na výučbu ktorého nepochybne vznikla. Napriek tomu recenzované dielo, ako popisujem neskôr, hranice jedného predmetu a jednej právnickej fakulty narúša.

Recenzované dielo je veľmi prehľadné a dobre sa číta. Autori pristupujú k ľudským právam od základov. To neplatí len v rámci úvodnej kapitoly, ktorá je venovaná ideovým základom a teoretickým (aj praktickým) aspektom súvisiacim s pojmom ľudské (základné) práva. Každá kapitola knihy začína nielen s vysvetlením pojmu, ktorý je rozoberaný, za prínosný považujem aj krátky historický exkurz k tomu-ktorému právu, resp. kategórii ľudských práv. Vovedenie do problematiky je tak prirodzené, nenásilné a v čitateľovi vzbudzuje prirodzený záujem. Na propedeutickej úrovni je učebnica spracovaná veľmi precízne a spôsob predkladania informácií možno pripodobniť prirodzenému osvojovaniu si neznámeho jazyka.

Ani dobrá čitateľnosť, ani propedeutická úroveň však nie sú na úkor obsahu. Naopak. Problematika ochrany ľudských práv je v učebnici spracovaná komplexne (samozrejme, s ohľadom na právny priestor, v ktorom sa Slovenská republika nachádza a na skutočnosť, že nejde, ako naznačujem skôr, o komentár k nejakému ľudsko-právnemu katalógu). Primárny dôraz je preto kladený (okrem národnej úrovne) na nadnárodnú úroveň - úroveň Rady Európy či Európskej únie, ktoré sú obsahovo v zásade kompatibilné, pokiaľ právo EÚ neposkytuje vyššiu ochranu, než je minimálny štandard, zaručený Dohovorom. ⁶⁾ Ku cti autorov slúži, že v potrebných prípadoch na vyššíštandard zo strany únijného práva upozorňujú, ⁷⁾ zároveň však "nezahlcujú" čitateľov duplicitnou rozhodovacou činnosťou.

Komplexnosť recenzovaného diela sa prejavuje aj na obsahu jednotlivých kapitol. Po už naznačenej prvej kapitole, venovanej teoretickým aspektom ľudských práv, obsah postupne graduje. Autori sa venujú inštitucionálnym aspektom - organicky postupujú cez vnútroštátny systém ochrany ľudských práv (druhá kapitola) k tomu európskemu (tretia kapitola), či univerzálnemu (štvrtá kapitola). Stručne, ale jasným a uceleným spôsobom sú vysvetlené aj procesné aspekty, ktoré činnosť týchto inštitúcií (napr. konania pred Ústavným súdom SR, či ESĽP) sprevádzajú. Výklad následne postupuje podľa generácií ľudských práv, od tzv. tvrdého jadra až k právam druhej generácie.

V tomto smere vnímam ako mierne ochudobnenie, že nie sú hlbšie rozpracované práva tretej generácie, ⁸⁾ no s ohľadom na to, že ide o najnovšiu generáciu ľudských práv a ich praktické uplatňovanie, ktoré zatiaľ nie je veľmi rozšírené, je to pochopiteľné. Rovnako tak z dôvodu, že podľa autorov

Sumárne možno uviesť, že význam recenzovaného diela, podľa môjho názoru, značne presahuje uplatnenie vo výučbovom procese. Komplexná úroveň spracovania učebnice nastavuje latku pomerne vysoko a svojím spôsobom, zrejme, udáva trend, ktorým sa domáca ľudsko-právna spisba bude najbližšie roky uberať. Význam pre právnu teóriu a prax je preto nespochybniteľný; tam však prínos stále nekončí. Učebnica od autorského kolektívu pod vedením T. Ľalíka nájde uplatnenie u každého, komu nie je ľahostajný svet, v ktorom žije a práva, ktoré má. Pre dobro spoločnosti ostáva len dúfať, že takých ľudí nie je málo.