Advokát

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 23. júna 2025 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci zjednotenia právneho názoru vysloveného I. senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. I. ÚS 311/2021-23 zo 4. augusta 2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 445/2024.

Príspevok analyzuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie advokáta v prípade začatia jeho trestného stíhania. Cieľom príspevku je zamyslieť sa nad kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na rozsah úvahy orgánu, ktorý o dočasnom pozastavení výkonu funkcie advokáta rozhoduje. "Orgán rozhodujúci o pozastavení výkonu advokácie (žalovaná) musí v intenciách svojich kompetencií zvážiť, či pozastavenie advokácie sleduje legitímny cieľ, je v danej situácii racionálne a primerané (s ohľadom na mieru správnej úvahy a konkrétne skutkové okolnosti). V rámci svojho úsudku príslušný orgán - žalovaná preto musí posúdiť a rozumne odôvodniť, ako zvážila všetky konkrétne okolnosti prípadu v kontexte konfliktu medzi princípom nezávislosti advokácie a požiadavkami kladenými na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokácie. Svoju rolu pritom nepochybne zohrávajú povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje, a iné podstatné okolnosti" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.apríla 2024, sp. zn. 8 Svk 15/2023, bod 66).

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. septembra 2019 žalobu o zaplatenie pohľadávky pochádzajúcej z poskytnutých právnych služieb zamietol. Žalobca si uplatnil pohľadávku na zaplatenie odmeny za právne...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len„ústavný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 269/2022 prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie svojich základných práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o odmietnutí dovolania.

Staré a menej známe latinské príslovie uvedené v názve hovorí, že pre sudcu je neslušné, aby sa hneval. Na druhej strane je neslušné, aby bol sudca urážaný. Väčšina štátov reaguje na urážanie sudcov ich ochranou rôznej intenzity. Mieru citlivosti sudcov v jednotlivých krajinách na seba, či na svojich urážaných kolegov najlepšie dokumentuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) pri hľadaní spravodlivej rovnováhy medzi potrebou chrániť autoritu súdnictva na jednej strane a ochranou slobody prejavu sťažovateľov (sankcionovaných za urážky súdu či sudcov) na strane druhej. Rozsudok Simić proti Bosne a Hercegovine odôvodnil potrebu priblížiť základné východiská jurisdikčnej praxe ESĽP v tejto oblasti.

SKUTKOVÝ STAV Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú nahradiť mu škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejne moci. V žalobe žalobca uviedol, že ním od žalovanej (Slovenskej...

Najväčšia výhrada advokátov vo vzťahu k využitiu mediácie spočíva v domnienke, že mimosúdne riešenia, ktoré ponúkajú advokáti, sú kvalitnejšie ako možnosti, ktoré ponúka mediácia. Mnohí mediátori sa, naopak, domnievajú, že ich služby sú kvalitnejšie ako služby advokátov, sú rýchlejšie a lacnejšie. Často tieto názory vychádzajú z rôznych mýtov o odbornej úrovni týchto dvoch profesií, pretože sa porovnáva niečo, čo je ťažko porovnateľné. Práca advokáta spočíva na úplne iných princípoch ako práca mediátora. Za vhodných podmienok môžu tieto dve profesie spolupracovať pri dosahovaní konsenzuálneho riešenia sporov.

Ak listinu o právnom úkone vyhotovili fyzické alebo právnické osoby (účastníci právneho úkonu) samostatne, tzv. "súkromná" listina, je pre splnenie podmienky, aby išlo o spôsobilú listinu na zápis do katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronického vkladového konania nevyhnutné, aby takúto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpísali účastníci právneho úkonu svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom, navyše čo sa týka prevodcu, tak zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou. Ak však listinu o právnom úkone (zmluvu) vyhotovil notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát vo forme autorizovanej zmluvy, tak postačuje, ak túto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpíše konkrétny vyhotoviteľ (notár alebo advokát) svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom. Takáto listina o právnom úkone v elektronickej podobe opatrená zaručeným elektronickým podpisom konajúcej osoby (resp. osobou oprávnenou na spísanie a vydanie listiny o právnom úkone) je spôsobilou listinou na zápis práva do katastra nehnuteľností. Nevyhnutnou skutočnosťou na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou, resp. právnickou osobou, notárom alebo advokátom je udelenie plnomocenstva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Plnomocenstvo musí byť podpísané konajúcou osobou (splnomocniteľom), pričom pri elektronickej forme sa vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a v prípade prevodcu, zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, inak ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon. Ak účastníci právneho úkonu majú v úmysle uskutočniť vkladové konanie elektronickou formou, no nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom, je, podľa názoru súdu, možné na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní udeliť plnomocenstvo v písomnej forme notárovi, pričom opäť nie je rozhodujúce, kto listinu o právnom úkone vyhotovil. V takom prípade notár podľa okolností legalizuje podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Notársky poriadok") podpis prevodcu na plnomocenstve, ďalej prostredníctvom vidimácie podľa § 57 Notárskeho poriadku notár osvedčí správnosť odpisu plnomocenstva a nakoniec vyhotoví z plnomocenstva v listinnej podobe plnomocenstvo v elektronickej podobe, ktoré môže výnimočne opatriť vlastným zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, čím dochádza k platnému a účinnému zastúpeniu účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní na základe plnomocenstva.