Dražba

Skutkový stav Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že dražba nehnuteľností je neplatná. Žalobcovia namietali, že v rámci celého procesu dražby uvedených nehnuteľností došlo...

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 10 Sžrk 6/2020).

SKUTKOVÝ STAv Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej 10. novembra 2016. Žalobkyňa v žalobe označila za žalovaných záložnú veriteľku (banku), dražobníka (subjekt, ktorý organizoval dobrovoľnú...

SKUTKOVÝ STAv Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie medzi ich pozemkami (konkretizovanými v žalobe). Na odôvodnenie svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že oplotenie, odstránenia...

Autor: JUDr. Martin Mihók, PhD., LL.M. Príspevok pojednáva o uspokojení pohľadávky veriteľa bez nutnosti jej uplatnenia súdnou cestou, a to výkonom záložného práva na základe dobrovoľnej dražby vrátane jej právnej úpravy v slovenskom právnom poriadku, neopomínajúc dôvody neplatnosti dražby. Zameriava sa na oneskorený začiatok dražby, ktorý môže spôsobovať neplatnosť dražby. Zároveň ponúka náhľad, kedy neskorší začiatok dražby aj bez splnenia striktne určených zákonných podmienok nemusí a priori znamenať jej neplatnosť.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.