Nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti v rámci exekučnej dražby (ZSP 34/2022)

Najvyšší súd SR - senát

Vydáno: 29. 10. 2022 24 minút čítania

§ 134 a nasl. Exekučného poriadku
§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku

Pokiaľ exekučný súd a ním poverený súdny exekútor pri dražbe nehnuteľností uskutočňovanej podľa § 134 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vychádzali z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností a ten, kto má k draženým nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa pred dražbou nedomáhal svojho práva podaním vylučovacej žaloby, stal sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, vlastníkom vydražených nehnuteľností bez ohľadu na to, či v okamihu udelenia príklepu bol údaj katastra nehnuteľností o vlastníctve týchto nehnuteľností správny.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/101/2021

SKUTKOVÝ STAv

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie medzi ich pozemkami (konkretizovanými v žalobe).

Na odôvodnenie svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že oplotenie, odstránenia ktorého sa domáha, zasahuje asi dva metre do jej pozemku po celej jeho dĺžke. Tvrdila, že v dôsledku takto umiestneného oplotenia žalovaní z jej pozemku neoprávnene zaberajú asi 101,07 m² (ďalej len sporný pozemok).

Žalovaní vzájomnou žalobou žiadali určiť, že sú vlastníkmi sporného pozemku.

Podľa názoru žalovaných je totiž v danom prípade sporná predovšetkým otázka vlastníckeho práva, ktoré (oni) nadobudli právnym titulom vydržania.

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. februára 2019 zamietol žalobu žalobkyne a určil, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru o spôsobilosti predmetu vydržania (ktorým je sporný pozemok) a subjektu vydržania (ktorým sú žalovaní). V zmysle dohody z 18. apríla 1968 nadobudli žalovaní právo osobného užívania pozemkov uvedených v tejto dohode. V tom čase právny poriadok neupravoval inštitút vydržania. Až od 1. januára 1992 bola do nášho právneho poriadku zavedená možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom pre vydržanie nehnuteľnosti bola vydržacia doba určená na desať rokov. Aplikačná prax pri riešení otázky započítania vydržacej doby pred týmto dňom dospela k záveru, že osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desiatich rokov aj pred 1. januárom 1992, sa počnúc týmto dňom stala jej vlastníkom. Žalovaní mali sporný pozemok v držbe dlhšie než desať rokov. Pokiaľ žalobkyňa spochybňovala ich dob

Máte predplatné? Prihláste sa