Medzinárodná právomoc

V tomto článku sa budeme venovať otázke medzinárodnej právomoci slovenských justičných orgánov, teda otázke, kedy môže slovenský súd rozhodnúť spor s cudzím prvkom. Konkrétne sa zameriame na problematiku právomoci v majetkových právach - môže si slovenský súd založiť právomoc nad žalovaným len na základe prítomnosti jeho majetku na území Slovenskej republiky (tzv. quasi in rem právomoc)? Kým v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje legislatíva Európskej únie, takáto možnosť nie je, slovenský právny poriadok ju pripúšťa. Tento článok bude zastávať názor, že právomoc slovenských súdov by v takýchto prípadoch mala byť limitovaná len na ten majetok, ktorý je predmetom sporu. Na záver naznačíme, že ani takáto limitácia však nerieši všetky potenciálne problémy, ktoré inherentne vyplývajú z považovania prítomnosti majetku za legitímne kritérium určovania právomoci súdov.

"Súd má posudzovať medzinárodnú právomoc podľa informácií, ktoré má k dispozícii, napríklad aj z výsluchu účastníkov. Nemožno však po ňom požadovať, aby už vo fáze posudzovania medzinárodnej právomoci vykonal podrobné dokazovanie."

Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že medzinárodná právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu staršiemu ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané jedným z rodičov na území členského štátu Európske únie, sa určuje podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa1), a nie na základe jeho článku 10. Príspevok spochybňuje rozhodnutie súdu nepredložiť prejudiciálnu otázku SD EÚ a polemizuje so závermi českého súdu.

Príspevok sa zaoberá problematikou schvaľovania právneho úkonu za maloletého, ktorý nemá obvyklý pobyt v štáte, v ktorom prebieha konanie, alebo v ktorom je schválenie požadované. Analyzuje právnu úpravu a normy medzinárodného práva súkromného, obsiahnuté vo vnútroštátnom právnom poriadku, právnych aktoch Európskej únie a medzinárodných zmluvách. Ťažiskom rozboru právnej úpravy je určenie rozhodného práva v konaní a určenie medzinárodnej právomoci na schválenie právneho úkonu za maloletého.

„Ustanovenie § 37b písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, upravujúce právomoc slovenského súdu vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, treba interpretovať v súlade s úniovou úpravou a aplikovať ho aj na nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia.“