Námietka premlčania

Príspevok skúma požiadavky na kvalifikované a včasné uplatnenie hmotno-právnych námietok v civilnom sporovom konaní so zameraním na námietku premlčania. Rozoberá povahu skutkových tvrdení, zásadu koncentrácie konania a rozdiel medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými námietkami. Poukazuje na relevantnú judikatúru, ktorá obmedzuje oneskorené uplatnenie námietok, najmä v odvolacom konaní, a zároveň konfrontuje tento prístup s názorom, podľa ktorého zákaz novôt podľa § 366 Civilného sporového poriadku nedopadá na právnu argumentáciu, ale len na nové skutkové tvrdenia a dôkazy. Navrhuje de lege ferenda opatrenia na zvýšenie právnej istoty a efektívnosti konania pri rešpektovaní princípu spravodlivého procesu a osobitného postavenia nezastúpených procesných strán. Príspevok má vedome diskusný charakter a reaguje na judikatórne závery publikované pod č. R 9/2025, najmä na otázku hranice medzi koncentráciou konania a spravodlivým výsledkom sporu.

Úvod Problematika dobrých mravů je v judikatuře Ústavního soudu poměrně významnou, neboť se použitím korektivu dobrých mravů v občanskoprávních vztazích nezřídka v různých souvislostech zabývá. V převážné většině dosavadních...

Cieľom príspevku je predostrieť a následne analyzovať špecifickú situáciu, ktorá môže vzniknúť pri rozhodovaní o nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, a síce vznesenie námietky premlčania zo strany obžalovaného. Osobitný akcent je pritom kladený na súladnosť vznesenej námietky s dobrými mravmi tak, ako to vyžaduje súkromnoprávna úprava. Závery uvedené v príspevku sú podporené predovšetkým rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, predovšetkým Českej republiky.

 

Predmetom tohto článku je analýza vzťahu inštitútu premlčania a inštitútu dobrých mravov. Nie je však naším prvoradým cieľom bližšie a podrobnejšie sa zaoberať samotným pojmom dobré mravy či otázkou premlčania ako takou. Zaujímať nás bude skôr vzájomný stret týchto dvoch právnych inštitútov, ich kolízia v aplikačnej praxi súdov (slovenských i tých českých). Hneď na úvod upozorňujeme, že pri hľadaní odpovedí sa nevyhneme istej kontroverzii. Nastolená otázka vždy vzbudzovala a aj dosiaľ vzbudzuje (celkom oprávnene) polemické reakcie a prístupy k jej možnému riešeniu sa aj v súčasnosti rôznia. A možno práve pre túto svoju neustálu otvorenosť tento odborný právny problém neprestáva opakovane priťahovať záujem odbornej verejnosti.