Obchodný podiel

Nedávne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 42/2024 z 31.3.2025, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe (ZSP 35/2025), otvára diskusiu k mnohým zásadným problémom ohľadom spoločného obchodného podielu a spoločného zástupcu na výkon práv spoločníka. V tomto príspevku sa snažíme odôvodniť, okrem iného, to, že každá z osôb, ktorá je spoločne oprávnená k spoločnému obchodnému podielu, má svoj podpodiel, ktorý je možné previesť, môže byť jej účasť v spoločnosti ukončená aj len vo vzťahu k tomuto podpodielu. Zároveň však tento podpodiel nie je možné ďalej štruktúrovať na ďalšie úrovne. Spoločného zástupcu charakterizujeme ako zmluvného zástupcu na základe spoločného plnomocenstva udeleného všetkými podspoločníkmi.

Skutkový stav Navrhovateľka Ing. Nová sa návrhom z 23. marca 2023 domáhala výmazu zapísanej osoby z obchodného registra PSC, s. r. o. "v likvidácii", z dôvodu rozhodnutia spoločníkov o...

Považujeme za samozrejmé, že ak jeden spoluvlastník nadobudne druhý spoluvlastnícky podiel, jeho podiel sa zväčší (spojí, zrastie sa). Rovnako v prípade obchodných podielov v spoločnostiach s ručením obmedzeným. To sa označuje ako zásada prirastania podielu, resp. jednota podielu či jeho koncentrácia. Prirastanie pôsobí ako jednoduchá matematická operácia. V určitých situáciách však tieto zásady neponúkajú racionálne riešenia ani v podielovom spoluvlastníctve a ani pri obchodných podieloch. Autor sa snaží odôvodniť, že prirásť a sceliť sa do jedného môže iba taký spoluvlastnícky podiel, resp. obchodný podiel, ktorý patrí tej istej osobe a má tie isté vlastnosti. Preto spoluvlastnícky podiel či obchodný podiel zaťažený záložným právom neprirastie k nezaťaženému. Rovnako nezrastá spoluvlastnícky podiel či obchodný podiel v BSM s podielom mimo BSM. Môžu tak nastať viaceré situácie, keď dáva zmysel uvažovať o tom, že jeden spoluvlastník má viacero spoluvlastníckych podielov a jeden spoločník má viacero obchodných podielov. Tieto dve kategórie podielov nám zároveň umožňujú identifikovať jednotné pravidlá, ktorými môžeme teleologicky redukovať zásadu jednotnosti, koncentrácie či prirastania podielov.

"Bez... (toho, aby správca časti dedičstva - obchodného podielu vykonával práva konateľa tejto spoločnosti s jedným spoločníkom, ktorý bol aj konateľom - pozn. autora) by bola činnosť spoločnosti ochromená a právna norma o dedení obchodného podielu v spoločnosti s jediným spoločníkom by bola obsolétna, pretože spoločnosť by v priebehu dedičského konania de facto zanikala. Správca obchodného podielu je osobitným druhom poverenia konania za podnikateľa, ktorý vyplýva z Civilného mimosporového poriadku, správca vykonáva úkony vo svojom mene, zaväzujúc spoločnosť, v konečnom dôsledku dediča/dedičov obchodného podielu. Ustanovený správca dedičstva nie je oprávnený vykonávať úkony zodpovedajúce v plnom rozsahu oprávneniam spoločníka obchodnej spoločnosti ani jej konateľa, keďže rozsah jeho kompetencie je obmedzený výlučne účelom daným dedičským konaním - udržaním danej majetkovej hodnoty tak, aby táto mohla byť predmetom dedenia v podľa možnosti nezmenenom stave."

§ 122 Obchodného zákonníka§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka§ 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku§ 182 Civilného mimosporového poriadku§ 278 písm. b) Civilného mimosporového poriadku I. Ustanovený správca časti dedičstva – obchodného podielu nie je oprávnený vykonávať úkony zodpovedajúce v plnom rozsahu oprávneniam spoločníka obchodnej spoločnosti, ani jej konateľa, keďže rozsah jeho kompetencie je obmedzený výlučne účelom daným dedičským konaním – udržaním danej majetkovej hodnoty tak, aby táto mohla byť predmetom dedenia v podľa možnosti nezmenenom stave. II. Účel správy obchodného podielu okrem explicitne uvedeného výkonu práv konateľa implicitne zahŕňa aj nevyhnutný rozsah výkonu oprávnenia jediného spoločníka riadením spoločnosti, ktorý je v súlade s právnym rámcom prebiehajúceho dedičského konania. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/24/2023  

V článku sa autor snaží odôvodniť, že ani v prípade neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádza automaticky k obnoveniu právneho stavu týkajúceho sa právneho predchodcu, skutočného spoločníka v obchodnej spoločnosti ako celku. Spochybnenie všetkých vzťahov a úkonov, ktoré boli urobené domnelým spoločníkom by mohlo zásadne ohroziť právnu istotu a dokonca aj existenciu spoločnosti. Odôvodňujeme, že plnenia, ktoré spoločnosť domnelému spoločníkovi vyplatila, sa majú považovať za plnenia riadne poskytnuté spoločníkovi. Majetkové plnenia medzi spoločnosťou a domnelým spoločníkom by sa mali vysporiadať len v horizontálnom vzťahu medzi stranami neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Zároveň odôvodňujeme stanovisko, že v registrových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné skúmať platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a navrhujeme riešenie aj pre súvisiace procesné problémy. Príspevok sa tiež venuje aj odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým ešte nedochádza k obnoveniu pozície predchádzajúceho spoločníka, ale len k vzniku povinnosti obchodný podiel previesť.  

Otázka, či obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným (príp. hodnota obchodného podielu), ktorý bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je veľmi diskutovaná, pretože na ňu neexistuje jednotná odpoveď, a to aj z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Predmetom tohto príspevku je priblížiť doktrinálne názory, ako aj rozhodovaciu prax slovenských súdov. Článok má poskytnúť odpoveď, prečo by obchodný podiel (jeho hodnota) nemal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v situácii, keď ho nadobudol jeden z manželov z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a zároveň reaguje na to, ako zabezpečiť spravodlivé vyporiadanie medzi manželmi po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Príspevok poskytuje teoretické zhodnotenie základných inštitútov a právnych mechanizmov súvisiacich s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a posúdenie obchodného podielu ako inej majetkovej hodnoty z pohľadu xprávneho poriadku Slovenskej republiky v spojení s právnou úpravou platnou v Českej republike a súdnymi rozhodnutiami a názormi právnych teoretikov týkajúcimi sa danej problematiky.