Odporovateľnosť právnych úkonov

"Na posúdenie určitého právneho úkonu dlžníka ako zvýhodňujúceho vo všeobecnosti nemusí byť splnená aj podmienka zmenšenia majetku dlžníka, pokiaľ bol právny úkon vykonaný počas úpadku, a to na úkor iných veriteľov (bez ohľadu na to, či voči dlžníkovi bolo alebo nebolo začaté konkurzné konanie)."

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. apríla 2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že právne úkony - vyplatenie odmien a prémií úpadcom žalovanému, vo výškach...

I. Veriteľ sa môže podľa § 42b ods. 3 OZ domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v § 42a ods. 2 až ods. 5 OZ, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, je právne neúčinný nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil. II. Treťou osobou v zmysle § 42b ods. 3 OZ je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.

Štandardný koncept ochrany veriteľa pred škodlivými úkonmi dlžníka predstavuje odporovateľnosť právnych úkonov. V závislosti od škodlivosti konania dlžníka možno uvažovať o ochrannom pôsobení právnych noriem trestného práva.V tejto súvislosti si autorka kladie otázku, či určité škodlivé konanie dlžníka môže v súkromnoprávnej rovine naplniť skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu a zároveň v trestnoprávnej rovine trestný čin poškodzovania veriteľa. The fraudulent legal act presents the standard concept of creditor's protection against wrongful acts of the debtor. Depending on the harmfulness of the debtor's action, it is possible to consider the protective effects of criminal law. In connection therewith the author asks whether a harmful action of debtor is able to fulfil the legal requirements on fraudulent legal act and the criminal offence of damaging the creditor at the same time.

Príspevok stručne analyzuje navrhovanú úpravu odporovateľnosti v návrhu novely Občianskeho zákonníka. Tú považuje sám predkladateľ za natoľko významnú, že ju ako príklad pozitívnej zmeny uvádza už vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Cieľom príspevku je však poukázať na to, že napriek viacerým pozitívnym zmenám zostáva navrhovaná úprava verná doterajšej nepraktickej koncepcii uplatňovania odporovateľnosti. Okrem toho sa kritike podrobujú nepresne prevzaté úpravy zo zahraničných vzorov, ich nedotiahnuté koncepčné zasadenie do navrhovanej úpravy a v konečnom dôsledku aj nepresné formulácie navrhovaných ustanovení. Zároveň sa však príspevok pokúša konštruktívne navrhnúť nové, vhodnejšie formulácie nových ustanovení.

Autorka sa v predkladanom príspevku zaoberá možnosťou odporovať ekvivalentný právny úkon. Predpokladom práva veriteľa odporovať právnym úkonom dlžníka je, okrem iného, jeho ukrátenie. Tým, že v právnej úprave nie je výslovne upravené, kedy dochádza k ukráteniu veriteľa, je potrebné skúmať, či k nemu môže dôjsť aj v situácii, keď sa majetok dlžníka nezmenšil, ale zmenila sa len jeho skladba, resp. štruktúra, alebo, naopak, či existuje dôvod na vylúčenie ekvivalentných právnych úkonov z odporovania. Príspevok má snahu ozrejmiť čitateľovi okolnosti, za ktorých možno uvažovať o ukrátení veriteľa ako predpoklade uplatnenia jeho práva odporovať právnym úkonom dlžníka aj v situáciách, keď sa majetok dlžníka nezmenšil. Porovnaním s tradičnou právnou úpravou, ktorá umožňovala odporovať aj ekvivalentným právnym úkonom, sa pokúsime zistiť, do akej miery môžeme vychádzať z historických súvislostí v prospech možnosti odporovať ekvivalentným právnym úkonom v súčasných právnych podmienkach.

V článku sa zaoberáme prostriedkami ochrany veriteľa obchodnej spoločnosti, ktoré mu poskytuje zákonná úprava pri zakázanom vrátení vkladu a ich vzájomnou interakciou. Z pozície veriteľa obchodnej spoločnosti ide o zákonné ručenie štatutárneho orgánu, odporovateľnosť právneho úkonu a zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu, pričom zákonná úprava výslovne nerieši, v akom sú vzťahu. Pokúšame sa vymedziť situácie, kedy dochádza k ich prieniku a či je možné ich súčasné použitie. Zamýšľame sa tiež nad efektívnosťou jednotlivých prostriedkov ochrany veriteľa a snažíme sa poukázať na skutočnosti, ktoré môžu byť určujúce pri rozhodovaní veriteľa o tom, ktorý prostriedok svojej ochrany použije.