Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

BTS HOLDING, A. S. proti Slovenskej republike (nevykonanie rozsudku medzinárodného rozhodcovského súdu)

Článok 1 P1 • Pokojné užívanie majetku • Neodôvodnené zastavenie výkonu konečného a záväzného rozhodcovského rozsudku Medzinárodného rozhodcovského  súdu proti Fondu národného majetku v kontexte odstúpenia od zmluvy o kúpe akcií privatizovaného štátneho majetku
V prípade BTS Holding, a.s. proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
Ioannis Ktistakis, sudcovia a sudkyňa,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 55617/17) podanú proti Slovenskej republike na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") akciovou spoločnosťou, založenou podľa slovenského právneho poriadku, BTS Holding, a.s. (ďalej len "sťažujúca sa spoločnosť") 28. júla 2017;
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda");
stanoviská strán;
rozhodujúc na neverejnom zasadnutí 17. mája 2022,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý toho dňa:
ÚVOD
1. Tento prípad sa týka najmä otázok podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru a týka sa nevykonania rozhodcovského rozsudku vydaného Medzinárodným rozhodcovským súdom (ďalej len "rozhodcovský súd") pri Medzinárodnej obchodnej komore v Paríži (ďalej len "obchodná komora") voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "FNM"), právnickej osobe, ktorej hlavnou činnosťou bol prevod majetku štátu určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.
2. Priznaným nárokom bolo zaplatenie istiny spolu s úrokmi v kontexte odstúpenia od zmluvy so sťažujúcou sa spoločnosťou o kúpe akcií Letiska Bratislava v procese jeho privatizácie zo strany FNM.
FAKTY
3. Sťažujúca sa spoločnosť bola založená v roku 2005 a svoje sídlo má v Bratislave. Bola zastúpená pánom W. Plesserom, ktorého nahradil pán T. Kustor, obaja sú advokáti vykonávajúci svoju prax vo Viedni (Rakúsko).
4. Vláda bola zastúpená svojou zástupkyňou, pani M. Bálintovou.
5. Skutkové okolnosti prípadu sa dajú zhrnúť takto.
1. POZADIE
6. Sťažujúca sa spoločnosť bola úspešným uchádzačom o kúpu väčšinového podielu akcií v spoločnosti Letisko Bratislava, v procese jej privatizácie. Výsledkom bolo uzavretie zmluvy o kúpe akcií (ďalej len "zmluva o kúpe akcií") medzi sťažujúcou sa spoločnosťou a FNM v roku 2006. Ten bol orgánom zriadeným na základe osobitných právnych predpisov na realizáciu prevodu majetku štátu, určeného na privatizáciu na súkromné spoločnosti, pod dohľadom vlády a parlamentu.
7. Zmluva o kúpe akcií obsahovala ustanovenie, podľa ktorého vzniknuté spory budú postúpené a s konečnou platnosťou vyriešené na rozhodcovskom súde pri obchodnej komore podľa pravidiel rozhodcovského konania. Miestom rozhodcovského konania bude Paríž.
8. V súlade so zmluvou zaplatila sťažujúca sa spoločnosť veľkú sumu peňazí FNM ako prvú časť kúpnej ceny ("prvá splátka").
9. FNM však následne odstúpil od zmluvy a vyplatil späť sťažujúcej sa spoločnosti sumu prvej splátky z dôvodu, že lehota, stanovená v zmluve o kúpe akcií, na schválenie predaja akcií letiska Protimonopolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len "PÚ") uplynula bez udelenia súhlasu k realizácii takéhoto predaja.
10. V roku 2008 sa FNM, sťažujúca sa spoločnosť, štát v zastúpení príslušného ministerstva a ďalšia strana dohodli (ďalej len "zmluva z roku 2008"), že odstúpenie FNM od zmluvy je platné a účinné k určitému dátumu (21. septembra 2006). Pokiaľ možno ďalej zistiť z následných súdnych rozhodnutí, strany sa tiež dohodli, že ich vzájomné záväzky zanikli, najmä pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny za prevod akcií, ktoré mali byť sprivatizované, a bolo vyhlásené, že neexistujú žiadne nevyrovnané vzájomné nároky na náhradu škody. Aby sa však predišlo pochybnostiam, otázky vrátenia kúpnej ceny a úrokov z nej boli z rozsahu vyrovnania vylúčené. Zmluva o urovnaní neobsahovala žiadne dojednanie týkajúce sa mechanizmu riešenia sporov.
11. V roku 2009 vyplatil FNM sťažujúcej sa spoločnosti ďalšiu sumu určenú na pokrytie úrokov zo sumy prvej splátky v období medzi odstúpením od zmluvy a vrátením tejto sumy.
II. ROZHODCOVSKÝ ROZSUDOK
12. Dňa 21. júna 2010 sťažujúca sa spoločnosť požiadala o rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom.
13. Dňa 28. februára 2011 FNM, sťažujúca sa spoločnosť a rozhodcovský súd podpísali referenčné podmienky, v ktorých sa, okrem iného, vymedzili parametre prípadu, o ktorom sa malo rozhodnúť.
14. Podstata sporu spočívala v tom, či sumy, ktoré zaplatil FNM, predstavovali najprv platbu voči splateniu istiny prvej splátky a potom platbu vzniknutých úrokov, alebo naopak, od akého dátumu a v akej výške začali úroky narastať, a teda či FNM dlhoval ešte nejaké sumy.
15. Spor bol vyriešený rozsudkom z 8. júna 2012.
16. Rozhodcovský súd konštatoval, že uskutočnené platby predstavovali najprv platbu úrokov a až potom platbu istiny prvej splátky, pričom presne určil úrokové sadzby aplikovateľné na jednotlivé etapy, v ktorých boli platby požadované a uskutočnené, ako aj zostávajúcu sumu istiny, z ktorej sa mali platiť úroky v súvislosti s uvedenými etapami.
17. Rozhodcovský súd celkovo rozhodol, že FNM je povinný zaplatiť sťažujúcej sa spoločnosti i) istinu vo výške 1 894 597,52 EUR a ii) úrok vo výške 14,25% ročne z 1 853 584,45 EUR za obdobie od 13. marca 2009 do úplného zaplatenia sumy.
18. Dňa 19. decembra 2012 generálny tajomník rozhodcovského súdu vydal potvrdenie o tom, že rozhodcovský rozsudok bol stranám oznámený 21. júna 2012 a FNM bol doručený 25. júna 2012. Potvrdenie ďalej citovalo článok 28 ods. 6 pravidiel rozhodcovského súdu, účinných v relevantnom čase, podľa ktorého:
"Každý rozhodcovský rozsudok je záväzný pre účastníkov. Predložením sporu rozhodcovskému súdu sa účastníci zaväzujú akceptovať a bezodkladne vykonať akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, a účastníci sa týmto zároveň vzdali svojho práva domáhať sa akejkoľvek formy ochrany, pokiaľ by tak účinne mohli urobiť."
III .VÝKON ROZHODCOVSKÉHO ROZSUDKU
19. Dňa 4. februára 2013 sťažujúca sa spoločnosť podala návrh na výkon rozhodcovského rozsudku na Slovensku.
20. Dňa 30. apríla 2014 a 20. júna 2014 Okresný súd Bratislava II poveril súdneho exekútora výkonom rozhodnutia a ten vydal upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom informoval FNM o začatí exekučného konania a nariadil mu uhradiť jeho dlh.
21. V reakcii nato podal FNM námietky voči exekúcii. Tvrdil, že zmluva o kúpe akcií bola nahradená urovnaním z roku 2008, a že toto urovnanie neobsahuje rozhodcovskú doložku, a teda jej absencia znamená, že výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom. Okrem toho, bolo by to proti dobrým mravom, keďže sťažujúca sa spoločnosť sa len usilovala o ďalšiu finančnú satisfakciu tým, že požadovala vysokú sumu peňazí z verejných prostriedkov, v konečnom dôsledku na úkor daňových poplatníkov.
22. Vo svojej odpovedi sťažujúca sa spoločnosť zdôraznila, že urovnanie z roku 2008 sa týkalo len otázky platnosti a účinku zrušenia zmluvy o kúpe akcií, ale v žiadnom prípade ju nenahradilo. Rozhodcovský súd skúmal konkrétne otázku rozhodcovskej doložky a exekučný súd už nemal právomoc zaoberať sa touto otázkou. Okrem toho, FNM súhlasil s podmienkami, na základe ktorých uznal právomoc rozhodcovského súdu. Prostredníctvom FNM to bol v konečnom dôsledku štát, kto vstúpil do súkromnoprávneho vzťahu so sťažujúcou sa spoločnosťou. Tento vzťah zahŕňal aj zodpovednosť za záväzky a bolo neprijateľné, aby sa na ne neprihliadalo na náklady sťažujúcej sa spoločnosti.
23. Dňa 15. augusta 2014 okresný súd námietke vyhovel a po odvolaní sťažujúcej sa spoločnosti Krajský súd v Bratislave 31. marca 2015 toto uznesenie potvrdil. Každý zo súdov uviedol iné dôvody. Ústavný súd neskôr akceptoval a vláda uznala, že tieto dve právne línie odôvodnení sa navzájom dopĺňajú. Možno ich zhrnúť takto.
24. O uznávaní zahraničných rozhodcovských rozsudkov v Slovenskej republike nebolo potrebné prijať samostatné rozhodnutie. Takéto rozhodcovské rozsudky boli uznané tým, že ich exekučný súd bral do úvahy, ako keby išlo o vnútroštátne rozhodcovské rozsudky. Preto vydanie poverenia na vykonanie výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku
de facto
znamenalo jeho uznanie.
25. Pokiaľ išlo o právny rámec námietky, bolo uznané, že sa môže týkať len prípustnosti výkonu, ale nie rozhodnutia, ktoré sa má vykonať. Námietka proti výkonu sa mohla zakladať len na okolnostiach, ktoré nastali po vydaní rozhodcovského rozsudku.
26. Platilo, že pri výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku majú ustanovenia Dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkov (v Slovenskej republike vyhlásený vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 74/1959 Zb. - "Newyorský dohovor") prednosť pred príslušnými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 11/2022

11/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov