Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

M. B. a ďalší proti Slovenskej republike - rozsudok z 1. apríla 2021 k sťažnosti č. 45322/17

 I čl. 3 (hmotnoprávna časť) • neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie • údajné zlé zaobchádzanie zo strany polície so sťažovateľmi patriacimi k rómskemu etniku a maloletými v danom čase • neschopnosť Súdu nad rozumnú pochybnosť ustáliť, že sťažovatelia boli vystavení zaobchádzaniu v rozpore s článkom 3
čl. 3 (procesná časť) • účinné vyšetrovanie • procesné záruky článku 3 aplikovateľné: tvrdenia sťažovateľov o zlom zaobchádzaní dostatočne dôveryhodné na vyvolanie povinnosti vyšetrovania • neadekvátne vyšetrovanie z dôvodu nedostatku rýchlosti a zlyhania orgánov pri povinnosti vyšetriť možný rasový motív, etnickú nenávisť alebo predsudok v súvislosti s  incidentom
V prípade M. B. a ďalší proti Slovenskej republike
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Ksenija Turkovic, predseda, Alena Poláčková, Péter Paczolay, Gilberto Felici, Erik Wennerstrom, Raffaele Sabato, Lorraine Schembri Orland, sudcovia, a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 45322/17), ktorú proti Slovenskej republike podali Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") 15. júna 2017 traja slovenskí štátni občania, M. B., I. K. a T. Ž. (ďalej len "sťažovatelia", alebo "prvý sťažovateľ", "druhý sťažovateľ" a "tretí sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky týkajúce sa údajného (i) zlého zaobchádzania zo strany polície v policajnom vozidle po zadržaní sťažovateľov pre podozrenie z účasti na bezprostredne predchádzajúcom prepadnutí, (ii) nedostatku náležitého vyšetrovania ich tvrdení o tomto zlom zaobchádzaní, (iii) nedostatku účinného prostriedku nápravy a (iv) diskriminácie, a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
rozhodnutie predsedu sekcie nezverejniť mená sťažovateľov;
stanovisko predložené dotknutou vládou a stanovisko k nemu, predložené sťažovateľmi;
vyjadrenie predložené Európskym centrom pre práva Rómov (European Roma Right Centre, ďalej len "ERRC"), ktorému bolo predsedom sekcie udelené povolenie intervenovať, a vyjadrenia strán k nemu;
po neverejnom prerokovaní 9. marca 2021,
vydáva nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v už uvedený deň:
ÚVOD
1.
Aktuálna sťažnosť má pôvod osobitne v incidente, ku ktorému údajne došlo v policajnom aute po zadržaní sťažovateľov.
2.
Po tomto incidente nasledoval iný incident spočívajúci v zlom zaobchádzaní so sťažovateľmi a ďalšími osobami, ku ktorému údajne došlo na policajnej stanici, na ktorú boli sťažovatelia privezení.
3.
Osoba, ktorá mala so sťažovateľmi údajne zle zaobchádzať v policajnom aute (policajt J. C.), sa údajne zúčastnila aj na zlom zaobchádzaní na policajnej stanici.
4.
Incident na policajnej stanici bol na vnútroštátnej úrovni predmetom samostatného konania a je predmetom samostatnej sťažnosti, o ktorej koná Súd (č. 63962/19).
SKUTKOVÝ STAV
5.
Sťažovatelia sa narodili v rokoch 1992, 1995 a 1993 a žijú v Košiciach. Zastupovala ich pani V. Durbáková, advokátka pôsobiaca v tom istom meste.
6.
Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková, ktorú nahradila jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová.
7.
Skutkové okolnosti prípadu, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
I. PREPADNUTIE A ZADRŽANIE
8.
Dňa 21. marca 2009 bola v Košiciach, v blízkosti sídliska obývaného prevažne Rómami, skupinou šiestich útočníkov prepadnutá a olúpená šesť'desiatšesť'ročná žena. Prvý sťažovateľ a tretí sťažovateľ boli neskôr uznaní vinnými z tohto napadnutia, no druhý sťažovateľ nemohol byť súdený, pretože pre nedostatok veku nebol trestne zodpovedný.
9.
Hneď ako bol incident ohlásený polícii, začalo sa pátranie po unikajúcich páchateľoch. Došlo k naháňačke, v závere ktorej policajt J. C. chytil tretieho sťažovateľa. Tento bol následne umiestnený do policajného vozidla, ktorého posádku tvorili policajti M. M. a O. K. a v ktorom sa nachádzal v čase od 11.05 do 11.40 hod. Po tom, ako boli zadržaní ďalší traja z útočníkov, policajt J. C. tiež nastúpil do auta a sadol si vedľa tretieho sťažovateľa. Počas nasledujúcej jazdy tretí sťažovateľ identifikoval dvoch okoloidúcich ako zvyšných dvoch páchateľov. Išlo o prvého sťažovateľa a druhého sťažovateľa, ktoríboli následne tiež zadržanía umiestnenído policajného vozidla, kde sa tak nachádzali spoločne s tretím sťažovateľom a policajtom J. C.
10.
Sťažovatelia tvrdia - a toto tvrdenie vláda popiera - že počas toho, ako bol tretí sťažovateľ v policajnom vozidle s policajtom J. C., tento ho rukou v rukavici bil po tvári s cieľom získať od neho informácie o totožnosti zvyšných útočníkov. Tretí sťažovateľ v dôsledku toho začal krvácať z úst. Po tom, ako boli identifikovaní, zadržanía umiestnenído policajného vozidla zvyšní sťažovatelia, ten istý policajt ich rovnako bil po tvári rukou v rukavici.
11.
Sťažovatelia boli následne prevezení na policajnú stanicu, kde s nimi údajne J. C. a niekoľko ďalších policajtov zle zaobchádzalo. Súkromne vyhotovený videozáznam tohto zneužívania bol voľne zverejnený a bol široko medializovaný. Ako je však uvedené skôr, toto údajné zlé zaobchádzanie a jeho vyšetrovanie nie sú ako také predmetom aktuálnej sťažnosti.
12.
O 14.10 hod. v ten istý deň, teda 21. marca 2009, polícia odovzdala sťažovateľov vyšetrovateľovi, ktorý ich po vykonaní potrebných procesných úkonov o 20.10 hod. prepustil.
II. VYŠETROVANIE A SÚDNY PROCES
13.
Dňa 14. apríla 2009 vyšetrovateľ štvrtého inšpekčného oddelenia Odboru inšpekčnej služby (ďalej len "inšpekčná služba") sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra obvinil J. C. a deväť ďalších policajtov zo zlého zaobchádzania so sťažovateľmi a ďalšími osobami na policajnej stanici. Štvrté oddelenie sídli v Košiciach.
14.
V priebehu konania týkajúceho sa incidentu na policajnej stanici sa sťažovatelia sťažovali, že s nimi bolo zle zaobchádzané aj v policajnom vozidle, ako bolo uvedené skôr. Prvýkrát sa o tomto zlom zaobchádzanízmienil druhý sťažovateľ počas jeho výsluchu 27. mája 2009.
15.
Dňa 20. septembra 2010 bolo vyšetrovanie údajného zlého zaobchádzania so sťažovateľmi presunuté na tretie oddelenie inšpekčnej služby, sídliace v Banskej Bystrici.
16.
Skutok týkajúci sa údajného zlého zaobchádzania na policajnej stanici ostal naďalej predmetom vyšetrovania v pôvodnom konaní (pre viac podrobností pozri ďalej ods. 29 a 33).
17.
Dňa 27. septembra 2010 vyšetrovateľ štvrtého oddelenia začal trestné stíhanie a obvinil J. C. zo zneužitia právomoci verejného činiteľa na základe podozrenia, že 21. marca 2009 v čase od 11.05 až 11.40 hod. opakovane udrel do tváre osoby držané v policajnom vozidle počas ich prevozu na policajnú stanicu. V rozhodnutí sa uvádza, že je založené najmä na už spomínaných výpovediach druhého sťažovateľa z 27. mája 2009 a na rekognícii zo 14. augusta 2009.
18.
Dňa 28. októbra 2010 vyšetrovateľ vypočul prvého sťažovateľa a druhého sťažovateľa, ako aj matku prvého sťažovateľa a matku tretieho sťažovateľa, ktorý bol vypočutý 3. novembra 2010.
19.
Dňa 4. novembra 2010 vyšetrovateľ vypočul alebo opakovane vypočul rodičov sťažovateľov a medzi 12. novembrom a 15. decembrom 2010 vykonal výsluchy zainteresovaných policajtov.
20.
V podaní z 3. januára 2011 právna zástupkyňa sťažovateľov uviedla, že jedným z dôvodov zlého zaobchádzania s nimi bola ich rómska etnicita.
21.
Dňa 22. februára 2011 prokurátor podal na Okresnom súde Košice II obžalobu na J. C. Dňa 23. marca 2011 tento súd odmietol obžalobu ako predčasnú a nariadil vykonanie ďalšieho dokazovania. Okresný súd okrem iného zistil, že vo výpovediach sťažovateľov sú rozpory a zastával názor, že je na vyšetrovateľovi, aby uvedené zdôvodnil.
22.
V nasledujúcom priebehu prípravného konania vyšetrovateľ urobil úkony tak, ako bol usmernený okresným súdom. Ďalšie úkony však nebolo možné urobiť z dôvodu neprítomnosti prvého sťažovateľa, ktorý sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Preto bolo 25. mája 2012 trestné stíhanie prerušené.
23.
V dňoch 17. a 29. júla 2013 právna zástupkyňa prvého sťažovateľa vyšetrovateľovi oznámila, že prvý sťažovateľ sa môže zúčastniť úkonov v konaní a v trestnom stíhaní sa pokračovalo.
24.
Dňa 9. októbra 2013 vyšetrovateľ uskutočnil konfrontáciu medzi prvým sťažovateľom a obvineným.
25.
Pri skončení prípravného konania sťažovatelia nevyužili svoje právo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.
26.
Dňa 31. októbra 2013 bola podaná nová obžaloba na J. C. Okresný súd uskutočnil hlavné pojednávanie v dňoch 22. januára, 16. mája, 1. augusta, 10. októbra a 26. novembra 2014 a 9. januára 2015. Vykonal dokazovanie,
interalia,
výsluchom sťažovateľov, ich rodičov, zainteresovaných policajtov a vyšetrovateľa, ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi a znaleckými dôkazmi.
27.
V reakcii na podanie právnej zástupkyne sťažovateľov z 25. augusta 2014 a v súvislosti s jej tvrdením, že jedným z dôvodov zlého zaobchádzania bola ich etnická príslušnosť, bol uskutočnený výsluch vyšetrovateľa.
28.
Po hlavnom pojednávaní konanom 9. januára 2015 okresný súd v ten istý deň vyhlásil oslobodzujúci verdikt. Dospel k záveru, že obvinený zadržal sťažovateľov štandardným spôsobom a nepoužil proti nim žiadne donucovacie prostriedky. Nebolo preukázané, že by s nimi počas ich prevozu na policajnú stanicu zle zaobchádzal. Čo sa týka verzie sťažovateľov, súd zistil, že ich výpovede z prípravného konania a výpovede pred súdom boli nekonzistentné a že sa okrem toho vyskytovali neodstrániteľné rozpory medzi výpoveďami sťažovateľov navzájom.
29.
Okresný súd vo svojom rozsudku takisto uviedol, že podľa obžaloby z 12. mája 2010 bol J. C. v súvislosti s incidentom na policajnej stanici iným senátom toho istého súdu súdený pre obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchaného s osobitným motívom na sťažovateľoch a ďalších osobách. Okresný súd pripustil, že medzi obomi udalosťami existovala spojitosť, ale zastával názor, že vzhľadom na to, že druhé z konaní stále prebiehalo, nemohol vziať do úvahy dôkazy, ktoré boli v jeho priebehu vykonané.
30.
Dňa 13. marca 2015 sa prokurátor odvolal, namietajúc proti skutkovým zisteniam okresného súdu.
31.
Dňa 11. júna 2015 krajský súd odvolanie zamietol, pričom sa v plnej miere stotožnil so zisteniami a závermi okresného súdu. Okrem iného predovšetkým uviedol, že sťažovatelia sa po údajnom zlom zaobchádzaní nedožadovali lekárskeho ošetrenia a že ich rodičia neuvádzali žiadne viditeľné známky akýchkoľvek zranení po ich návrate domov. Navyše, nič nenasvedčovalo tomu, že by si iná osoba všimla akékoľvek zranenie sťažovateľov. Uvedené bolo v rozpore s tvrdeniami sťažovateľov o nepretržitom bití, najmä vzhľadom na značný nepomer medzi ich fyzickými parametrami a fyzickými parametrami obvineného. V súvislosti s naposledy spomínaným bodom vláda pred Súdom uviedla, a sťažovatelia to nepopreli, že J. C. bol 2 metre vysoký a v čase údajného incidentu vážil 120 až 130 kilogramov, pričom predtým pätnásť rokov súťažne boxoval.
III. KONANIE NA ÚSTAVNOM SÚDE
32.
Dňa 7. septembra 2015 sťažovatelia, zastúpení advokátkou, podali na ústavný súd sťažnosť podľa článku 127 ústavy. Smerovali ju proti ministerstvu vnútra (dotknutému oddeleniu inšpekčnej služby), okresnému súdu a krajskému súdu a namietali,
interalia,
porušenie svojich práv podľa článkov 3, 13 a 14 Dohovoru. Predovšetkým argumentovali, že zlé zaobchád
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).