Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
R. R. a R. D. proti Slovenskej republike
rozsudok z 1. septembra 2020 k sťažnosti č. 20649/18
čl. 3 (hmotný aspekt) • neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie • sťažnosť na fyzické násilie polície počas zásahu v rómskej komunite • zlyhanie vnútroštátnych orgánov preukázať nevyhnutnosť a primeranosť použitia sily voči sťažovateľom počas zatýkania • zranenia sťažovateľov pravdepodobne spôsobené bitím obuškami • použitie sily, obuškov, nezaznamenané po ich použití • neodôvodnené použitie obuškov a ich použitie proti sťažovateľom indikovalo prítomnosť represívneho prvku pri zásahu
čl. 3 (procesný aspekt) • účinné vyšetrovanie • potenciál novonariadeného vyšetrovania limitovaný zlyhaním počiatočného vyšetrovania v dôsledku času, ktorý uplynul od namietaných skutočností • nedostatočné individuálne a overiteľné posúdenie použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom • napriek značným snahám počas následného vyšetrovania, vyšetrovanie ako celok nedostatočne účinné
čl. 14 (+ čl. 3) • nevyšetrenie namietanej diskriminácie rómskych komunítI pri plánovaní zásahov • pozitívny záväzok štátu vykonať všetky primerané kroky na odmaskovanie akéhokoľvek rasového motívu a zistenie, či etnické predsudky mohli hrať rolu pri zaobchádzaníso sťažovateľmi
čl. 14 (+ čl. 3) • nezlyhanie vyšetriť namietanú diskrimináciu pri výkone zásahu
V prípade R. R. a R. D. proti Slovenskej republike, Európsky súd pre ľudské práva (tretia sekcia), zasadajúc v komore v zložení: Paul Lemmens, predseda, Alena Poláčková, María Elósegui, Gilberto Felici, Erik Wennerstrom, Lorraine Schembri Orland, Ana Maria Guerra Martins, sudcovia, a Olga Chernishova, zástupkyňa tajomníka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 20649/18) proti Slovenskej republike podanú na Súd 25. apríla 2018 podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") dvoma slovenskými štátnymi občanmi, R. R. a R. D. ("sťažovatelia");
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");
rozhodnutie neodhaliť mená sťažovateľov;
stanovisko predložené žalovanou vládou a odpoveď na toto stanovisko predložené sťažovateľmi;
vyjadrenia predložené verejnou ochrankyňou práv (ombudsmankou) Slovenskej republiky a Equity, mimovládnou organizáciou, ktorým bolo predsedom komory priznané právo intervenovať;
na neverejnom zasadnutí 12. mája a 7. júla 2020,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý toho istého dňa:
ÚVOD
1. V súvislosti s rozsiahlou policajnou akciou vykonanou 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou v oblasti obývanej Rómami sa sťažnosť týka tvrdení, že v rozpore s článkami 3, 13 a 14 Dohovoru (i) polícia zle zaobchádzala so sťažovateľmi, (ii) žalovaný štát neuskutočnil účinné vyšetrovanie tohto zaobchádzania, (iii) namietané zlé zaobchádzanie a neuskutočnenie účinného vyšetrovania bolo spôsobené ich príslušnosťou k rómskemu etniku, a (iv) že boli v tomto ohľade pozbavení účinného prostriedku nápravy.
FAKTY
2. Sťažovatelia boli zastúpení V. Durbákovou, advokátkou vykonávajúcou svoju prax v Košiciach.
3. Vláda bola zastúpená svojou zástupkyňou, pani M. Pirošíkovou.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložené stranami, možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Moldava nad Bodvou je mesto v okrese Košice-okolie na juhu košického kraja na východnom Slovensku. Žije tam rómska komunita, bývajúca najmä v dvoch panelákoch a niekoľkých ďalších chatrčiach na Budulovskej ulici. Sťažovatelia, ktorí sú rómskej národnosti, žijú v tejto komunite.
6. Udalosti, ktoré podnietili predmetnú sťažnosť, sa týkajú policajného zásahu, uskutočneného na Budulovskej ulici 19. júna 2013. Na vnútroštátnej úrovni bol tento zásah označovaný pojmom "pátracia akcia 100".
7. Ako bude ďalej detailne vysvetlené, existuje rozpor medzi tým, čo tvrdí vláda a je zapísané v príslušných dokumentoch - že skutočným účelom akcie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch, a medzi tým, čo tvrdia sťažovatelia - že to bola represia a odplata za incident, ktorý sa odohral v noci z 15. na 16. júna 2013 (pozri ďalej odsek 11).
8. Akcia z 19. júna 2013 je taktiež predmetom osobitnej sťažnosti pred Súdom (č. 14099/18). Ďalšia "pátracia akcia 100", ktorá sa odohrala v obci Vrbnica 2. apríla 2015, je predmetom sťažnosti č. 57085/18. Vo veci týchto sťažností Súd stále koná.
9. Podľa tlačovej správy vydanej verejnou ochrankyňou práv Slovenskej republiky 14. júla 2015, v súvislosti so zmienenou akciou vo Vrbnici, bol počet všeobecných pátracích akciívse- gregovaných rómskych komunitách neprimeraný v porovnaní so zvyškom Slovenska. Napríklad, v rokoch 2013, 2014 a v prvej štvrtine roka 2015 bolo v okrese Prešov vykonaných celkovo 259 takýchto akcií, zatiaľ čo v Bratislave ani jedna.
II. UDALOSTI, KTORÉ PREDCHÁDZALI AKCII Z 19. JÚNA 2013
10. Dňa 14. júna 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru ("OR PZ") Košice-okolie vydalo analýzu týkajúcu sa určitých nezvyčajných udalostí a vtedajšej nahlásenej trestnej činnosti v tomto okrese. Vláda tvrdila, že táto analýza preukazovala dramatický nárast trestnej činnosti a že tento nárast bol pozorovaný počas celej prvej polovice roka 2013. Tvrdila, že na základe tejto správy bola následne nariadená a vykonaná "pátracia akcia 100" v komunite na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou. Sťažovatelia toto popreli s tým, že sú to nepodložené tvrdenia.
11. Dňa 15. júna 2013 sa konala na Budulovskej ulici oslava ako záver uskutočnenia ko- munitného projektu. Po oficiálnom programe hrala hudba a tancovalo sa až do noci. Počas záveru oslavy, v skorých hodinách 16. júna 2013, sa strhla hádka medzi členmi komunity a motorizovanou policajnou hliadkou, počas ktorej boli na policajné auto hádzané kamene.
12. Dňa 17. júna 2013 riaditeľ Odboru poriadkovej polície OR PZ nariadil "pátraciu akciu 100", ktorá mala byť vykonaná v komunite na Budulovskej ulici 19. júna 2013 medzi siedmou a deviatou večer. Okrem jednej výnimky, tlačená verzia príkazu uvádzala akciu ako "represív- no-pátraciu akciu". Slovo "represívna" bolo v dokumente ručne vyčiarknuté. Vláda tvrdila, že zásah do názvu bol vykonaný 18. júna 2013 na účel opravy typografickej chyby. Sťažovatelia tvrdili opak.
13. Výnimka, kedy je akcia označená ako "pátracia akcia", sa objavuje v jednom z úvodných odsekov, kde sa uvádza, že "pátracia akcia" je nevyhnutná, keďže sa predpokladá, že hľadané osoby a predmety získané trestnou činnosťou by sa mohli nachádzať v danej lokalite.
14. Podľa správy vyplnenej veliteľom akcie 28. júna 2013 akcii predchádzalo krátke stretnutie 19. júna 2013 o pol siedmej večer v priestoroch okresného riaditeľstva, v priebehu ktorého zásahový tím obdržal zoznam hľadaných osôb a bol inštruovaný, aby vyplnil zoznam ľudí, ktorých identita bude skontrolovaná.
III. AKCIA Z 19. JÚNA 2013
15. Dňa 19. júna bola vykonaná akcia. Konkrétna situácia sťažovateľov v tejto súvislosti, ako aj samotná akcia, sú opísané ďalej.
A. Prvý sťažovateľ
16. Podľa svojho vyjadrenia bol prvý sťažovateľ večer 19. júna 2013 doma, keď polícia zaklopala na jeho dvere a požiadala ho, aby sa identifikoval. Skôr, než tak mohol urobiť, mu rozbili okno; približne od pätnásť do dvadsať príslušníkov vstúpilo do jeho bytu a jeden z nich vyhodil cez rozbité okno čerstvý nákup, ktorý sťažovateľ práve priniesol. Polícia mu následne nasadila putá a vyvliekla ho von, bili ho obuškami po celom tele, hodili ho do blata a donútili ho v ňom ležať, kopali ho vojenskými topánkami a opakovane mu dávali elektrošoky elektrickými paralyzátormi. V dôsledku toho nebol schopný zadržať moč a stolicu a zašpinil sa. Priznal sa, že bol opitý a dezorientovaný. Chcel vedieť, čo sa deje. Bol prevezený na policajnú stanicu, kde bol nejaký čas pripútaný k stene, a príslušníci vo vojenských čižmách ho opätovne kopali do rebier a udierali do hlavy a tváre rukami v rukaviciach. Polícia ho následne odviezla k lekárovi. Ten ho odmietol ošetriť, takže ho tam policajti nechali.
17. Pokiaľ ide o spomenutú lekársku prehliadku, na základe správy, ktorú napísal o 1.23 hod. 20. júna 2013 pohotovostný lekár vyšetrujúci prvého sťažovateľa, tento zjavne nevykazoval známky zranení, ktoré by vyžadovali lekárske ošetrenie.
18. Napriek tomu, iný lekár, ktorý sťažovateľa vyšetroval neskôr toho istého dňa (20. júna 2013), napísal lekársku správu (13.05 hod.), v ktorej uviedol, že prvý sťažovateľ mal na prednej a prednej pravej strane tváre hematóm v počiatočnom štádiu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu desiateho rebra a odreniny a hematómy v tvare pruhu na oboch stranách zadnej časti hrudného koša. Okrem toho, lekár zaznamenal v moči prvého sťažovateľa stopy krvi. Lekár označil jeho zranenie za "ľahké" a vyhodnotil, že ich liečenie môže trvať "až do štyridsaťdva dní".
19. Podľa rozhodnutia okresného riaditeľstva z 19. júna 2013, vyhotoveného po zaistení prvého sťažovateľa, podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore (zákon č. 171/1993 Z.z.v znení neskorších predpisov), zasahujúci policajti počas zásahu narazili na prvého sťažovateľa, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu a kričal a urážal ostatných. Keďže sa odmietol podriadiť pokynu aby sa upokojil, bol predvedený na policajnú stanicu s cieľom zdokumentovať podozrenie, že sa dopustil menšieho priestupku na úseku verejného poriadku. Keďže sa aktívne bránil, bolo treba uplatniť donucovacie prostriedky, ktoré obsahovali hmaty, chvaty, kopy a údery sebaobrany a tiež nasadenie pút. V tejto súvislosti bolo odkázané na § 51 ods. 1 písm. a), b) a c) a § 52 ods. 1 písm. a) a c) zákona o Policajnom zbore. V dôsledku použitia týchto opatrení utrpel prvý sťažovateľ drobné zranenia.
20. Identické závery týkajúce sa použitia donucovacích prostriedkov voči prvému sťažovateľovi boli zahrnuté do hlásenia o použití týchto prostriedkov z 19. júna 2013. V hlásení bolo navyše uvedené, že "údery a kopy sebaobrany s cieľom prekonať odpor a odraziť útok" boli použité v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) a b) zákona o Policajnom zbore, a že na policajnej stanici musel byť prvý sťažovateľ pripútaný k stene, pretože sa aktívne bránil a pokúsil sa utiecť. Použitie týchto donucovacích prostriedkov bolo neskôr prešetrované a zistilo sa, že boli schválené zástupcom riaditeľa OO PZ Moldava nad Bodvou. Hlásenie však v tejto súvislosti neposkytovalo žiadne ďalšie podrobnosti.
21. Podľa zápisnice z jeho výsluchu na policajnej stanici prvý sťažovateľ v súvislosti s uvedeným podozrením, že sa dopustil priestupku, uviedol, že pri príchode polície do jeho komunity požíval alkohol a bol zjavne pod jeho vplyvom. Keď ho požiadali, aby sa preukázal svojím občianskym preukazom, ktorý pri sebe nemal, spýtal sa, prečo by sa ním mal preukázať a vulgárne na policajtov kričal. Keď sa ho násilím pokúsili predviesť na policajnú stanicu, vzdoroval policajtom, keďže nikam nechcel ísť. Utrpel iba ľahké zranenia.
22. Prvý sťažovateľ však tvrdil, že pred podpísaním zápisnice nemal možnosť si ju prečítať, že ju teda podpísal bez vedomia jej obsahu, a že tento obsah bol nepravdivý.
23. Znaleckým posudkom z 28. augusta 2014 znalec z odboru medicíny posudzoval zranenia prvého sťažovateľa, a to na základe správy z 20. júna 2013, fotografií zranení, obsahu vyšetrovacieho spisu, konkrétne skutkových tvrdení sťažovateľa, ako aj z jeho vlastného vyšetrenia prvého sťažovateľa, ako je ďalej uvedené.
24. Prvý sťažovateľ mal izolovanú zlomeninu desiateho rebra, ktorú utrpel v dôsledku vymedzeného vonkajšieho nárazu pod uhlom. Takéto zranenie vzniká najbežnejšie pádom alebo udretím sa o hranatý objekt. Keďže prvý sťažovateľ sám uviedol, že policajti ho zatlačili k stolu, zranenie vzniklo pravdepodobne takýmto spôsobom.
25. Zranenia prvého sťažovateľa na chrbte boli najpravdepodobnejšie spôsobené údermi obuškov.
26. Ďalšie zranenia neboli také, ktoré by boli typicky spôsobené treťou osobou, ale skôr boli takého druhu, ktoré môžu často vzniknúť náhodným udretím sa o rôzne prekážky. Teto zranenia boli veľmi pravdepodobne spôsobené náhodne v priebehu použitia donucovacích prostriedkov voči prvému sťažovateľovi a v priebehu toho, ako ho schmatli a držali.
27. Znalec vylúčil cielený útok vo forme kopancov niekoľkými trénovanými policajtmi tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Takýto útok by bol spôsobil omnoho početnejšie a závažnejšie zranenia, ktoré by navyše, podľa jeho vlastného názoru, museli byť na nohách prvého sťažovateľa, avšak neboli tam.
28. Znalec taktiež poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ nemal ani žiadne otvorené rany, vrátane súvisiaceho masívneho krvácania, a taktiež vylúčil použitie elektrických paraly- zátorov ako dôvod akýchkoľvek zranení prvého sťažovateľa.
29. Čo sa týka krvi v moči prvého sťažovateľa, znalec skonštatoval, že pri absencii akýchkoľvek zranenísťažovateľových vnútorných orgánov a berúc do úvahy, že táto záležitosť nebola ďalej prešetrená, možno iba špekulovať o rôznych príčinách tohto problému.
30. V posudku z 29. septembra 2014 znalec z oblasti toxikológie posúdil opitosť prvého sťažovateľa večer 19. júna 2013 zistiac, že počas večera postupne prechádzal z fázy otravy alkoholom (medzi deviatou večer 19. júna 2013), cez stav ťažkej opitosti (do pol druhej ráno 20. júna 2013) do stavu strednej opitosti (po pol druhej ráno 20. júna 2013).
B. Druhý sťažovateľ
31. Podľa jeho vlastných slov v priebehu akcie vošli traja alebo štyria policajti do domu druhého sťažovateľa a jednoducho mu nariadili, aby šiel von, bez toho, aby ho požiadali o identifikáciu, ale povedali "vypadni, dnes zahyniete, Rómovia". Keď sa už nachádzal pred budovou, policajti ho s vysokou intenzitou udreli viac ako desaťkrát a dvakrát alebo trikrát ho zasiahli elektrickým paralyzátorom. Dostal úder obuškom do pravého ramena, chrbta a ľavej strany nôh. Polícia potom opäť vošla do jeho domu, kde rozbila jeho televíziu a rôzne kusy nábytku. Keď ho v putách previezli na policajnú stanicu, už ho nebili, videl však policajtov, ako bili a kopali do prvého sťažovateľa. V dôsledku tesných pút na rukách utrpel zranenie pravého predlaktia, čo zanechalo trvalé následky, ako napríklad pocit mravenčenia v palci a ukazováku.
32. Podľa rozhodnutia okresného riaditeľstva polície z 19. júna 2013 o zaistení druhého sťažovateľa podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore, zasahujúci policajti v priebehu zásahu spozorovali druhého sťažovateľa, ktorý hlasno kričal a urážal policajtov a ostatných. Pretože odmietol uposlúchnuť výzvu, aby sa upokojil, musel byť predvedený na policajnú stanicu, aby sa zdokumentovalo podozrenie, že sa dopustil menšieho priestupku na úseku porušenia verejného poriadku. Pretože sa aktívne bránil, bolo treba uplatniť donucovacie prostriedky, ktoré zahŕňali hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a tiež putá. V tejto súvislosti bol uvedený odkaz na § 51 ods. 1 písm. a), b) a c) a § 52 ods. 1 písm. a) a c) zákona o Policajnom zbore. V dôsledku týchto opatrení utrpel druhý sťažovateľ drobné zranenia.
33. Rovnaké závery týkajúce sa použitia donucovacích prostriedkov voči druhému sťažovateľovi boli zahrnuté do hlásenia o použití týchto prostriedkov z 19. júna 2013. V hlásení bolo navyše uvedené, že "údery a kopy sebaobrany boli použité s cieľom prekonať odpor a odraziť útok" v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) a b) zákona o policajnom zbore. Použitie týchto donucovacích prostriedkov bolo neskôr preskúmané a boli schválené zástupcom riaditeľa OO PZ Moldava nad Bodvou. Rovnako ako v prípade prvého sťažovateľa, hlásenie neobsahuje nijaké podrobnosti o tomto preskúmaní a posúdení.
34. Policajti zobrali druhého sťažovateľa k pohotovostnému lekárovi, ktorý podľa správy ním vydanej o 1.20 hod. ráno 20. júna 2013 konštatoval, že druhý sťažovateľ nevykazoval žiadne známky zranení, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie.
35. Podľa správy, ktorú všeobecná lekárka poskytla neskôr (18. júna 2014) na účely vypracovania znaleckého posudku o zraneniach druhého sťažovateľa, táto potvrdila, že 20. júna 2013 vyšetrovala druhého sťažovateľa keď tvrdil, že bol zbitý policajtmi s obuškami. Zistila na chrbte a v oblasti ramena krvné podliatiny a staršiu reznú ranu na pravom predlaktí. Zranenia vyhodnotila ako ľahké.
36. Podľa výpovede druhého sťažovateľa na policajnej stanici, ktorú spochybnil z rovnakých dôvodov ako prvý sťažovateľ, uviedol, že keď bol vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti v priebehu akcie, poskytol iné meno, kričal na policajtov, bol pod vplyvom alkoholu, že kládol odpor proti predvedeniu na policajnú stanicu a že neutrpel žiadne zranenia.
37. V posudku zo 17. augusta 2017 znalec z oblasti medicíny posúdil zranenia druhého sťažovateľa na základe správy už uvedenej všeobecnej lekárky, fotografií týchto zranení, obsahu vyšetrovacieho spisu, konkrétne skutkových tvrdení druhého sťažovateľa, a znalcovho vlastného vyšetrenia druhého sťažovateľa.
38. Zaznamenané zranenia boli výsledkom opakovaného priameho vonkajšieho tupého a pozdĺžneho plošného a ohraničeného násilia formou úderov tým istým zraňujúcim predmetom - pravdepodobne obuškom - strednej intenzity. Zranenia boli ľahkého charakteru bez nutnosti práceneschopnosti a bez zanechania trvalých následkov. Znalec vylúčil akékoľvek zhoršenie sťažovateľovho predchádzajúceho nesúvisiaceho zranenia na pravom predlaktí v dôsledku zlého zaobchádzania, ktoré údajne utrpel v rukách polície, ako aj to, že by paralyzátory spôsobili ktorékoľvek z týchto zranení.
C. Akcia vo všeobecnosti
39. Akcia bola vykonaná šesťdesiatimi troma policajtmi na dvadsiatich troch vozidlách. Pätnásť policajtov bolo zo zásahovej jednotky. Všeobecný opis jej priebehu stranami sporu sa líši takto.
40. Sťažovatelia tvrdili, že policajti nemali záujem o preukazovanie totožnosti kohokoľvek. Vstupovali do náhodných obydlí bez povolenia, fyzicky napádali vybraných členov komunity, kričali rasistické nadávky, vyhrážali sa pomstou a úmyselne poškodzovali majetok. Keď používali donucovacie opatrenia, používali neprimerané násilie vrátanie obuškov a paralyzé- rov.
41. Vláda tvrdila, že zasahujúci policajti boli vybavení a ozbrojení štandardnou hliadkovou a obchôdzkovou výzbrojou a výstrojou bez špeciálneho vybavenia a vyslovene kategoricky odmietla paralyzátory alebo poriadkové zbrane. Ďalej tvrdila, že do obydlí sa nevstupovalo, okrem prípadov keď osoby vo vnútri dali súhlas, že nebola použitá žiadna neprimeraná sila, ani nebola zneužitá, a že donucovacie prostriedky neboli použité nezákonne, a boli použité iba voči tým, ktorí sa odmietli riadiť výzvami, aktívne kládli odpor alebo sa správali agresívne.
42. Nebolo sporné, že v priebehu akcie neboli predvedení len sťažovatelia, ale aj niekoľko ďalších osôb na účel zistenia identity a pre podozrenie, že svojím výtržníckym správaním spáchali priestupok na úseku verejného poriadku. Konkrétne číslo ľudí predvedených na policajnú stanicu sa rôznilo, bolo to však maximálne pätnásť ľudí.
43. Medzi týmito osobami nebola žiadna z hľadaných osôb a nebol zadržaný žiadny predmet, ktorý by pochádzal z trestnej činnosti.
44. Podľa správy okresného riaditeľstva z 20. júna 2013 akcia umožnila lokalizáciu a neskoršie zatknutie jednej z hľadaných osôb.
IV. DOZVUKY AKCIE Z 19. JÚNA 2013
45. Veliteľ akcie vo svojej správe z 28. júna 2013 poznamenal, že trvala štyridsať minút, a dospel k záveru, že bola vykonaná profesionálne a v plnom súlade s pokynmi a predpismi. Pokiaľ bolo potrebné pri prevoze osôb na policajnú stanicu použiť donucovacie prostriedky, boli tieto náležite zaznamenané.
46. Tejto akcii sa dostalo mediálne širokej pozornosti, dvakrát o nej diskutoval parlamentný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a média niekoľkokrát informovali o tom, že minister vnútra ako aj predseda vlády sa podporne vyjadrovali o tejto akcii, ako aj o výsledkoch vyšetrovania týkajúceho sa tejto veci (pozri ďalej).
47. Dňa 8. januára 2014 vláda prijala uznesenie č. 18, ktorým, okrem iného, vyjadrila vážne znepokojenie nad politickými a mediálnymi pokusmi o zneužitie témy namietanej akcie na vytvorenie nepriateľského prostredia jednak voči Rómom a jednak aj voči polícii a odporučila, aby generálny prokurátor zabezpečil nezávislé vyšetrovanie akcie.
V. SPRÁVA VEREJNEJ OCHRANKYNE PRÁV
48. Dňa 16. augusta 2013 predložila verejná ochrankyňa práv na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky "Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov". Správa sa týkala rôznych aspektov situácie rómskeho obyvateľstva na Slovensku a jedna jej časť sa týkala konkrétne policajnej akcie v Moldave nad Bodvou 19. júna 2013, a to z hľadiska práva na rešpektovanie obydlia.
49. Ako verejná ochrankyňa práv bližšie uviedla vo svojom stanovisku na Súd (pozri ďalej odsek 140), správe predchádzalo vyšetrovanie jej kancelárie, ktoré zahŕňalo obhliadku na mieste činu v čase od 17. do 19. júla 2013, rozhovory s dotknutými členmi komunity na Budu- lovskej ulici a s rôznymi úradníkmi a preskúmanie listinných dôkazov.
50. V relevantnej časti verejná ochrankyňa práv poznamenala, že hoci oficiálnym cieľom akcie bolo pátranie po hľadaných osobách a predmetoch, existovalo niekoľko faktorov spochybňujúcich autenticitu tohto cieľa, naliehavosť, nevyhnutnosť a účinnosť akcie, ako aj primeranosť jej plánovania a použitých prostriedkov.
VI. VYŠETROVANIE
A. Prvotné vyšetrovanie (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odbor inšpekčnej služby Východ)
51. V období od 20. júna do 17. júla 2013 boli podané tri trestné oznámenia a jeden podnet na preskúmanie zákonnosti akcie, a to aj prvým sťažovateľom.
52. Tieto oznámenia boli prešetrované Úradom inšpekčnej služby (ďalej len "inšpekčná služba") Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V rámci inšpekcie mal vo veci územnú právomoc Odbor inšpekčnej služby Východ, nachádzajúci sa v Košiciach.
53. Prvý sťažovateľ vo svojom trestnom oznámení, okrem iného, uviedol, že existuje riziko, že vyšetrovatelia Odboru inšpekčnej služby Východ môžu mať prepojenie na zasahujúcich policajtov, ktorí boli podozriví. Žiadal preto, aby s cieľom zabezpečiť objektívne a nestranné vyšetrovanie bolo vyšetrovanie vedené iným odborom inšpekčnej služby.
54. Dňa 16. augusta 2013 v reakcii na žiadosť prvého sťažovateľa riaditeľ inšpekčnej služby rozhodol o nepresunutí vyšetrovania inému odboru inšpekčnej služby, pretože na to nezistil žiadne závažné dôvody.
55. Dňa 23. augusta 2013 Odbor inšpekčnej služby Východ odmietol trestné oznámenie prvého sťažovateľa. Odvolal sa na dokumentáciu týkajúcu sa trestného oznámenia prvého sťažovateľa (pozri najmä body 17 a nasl.) a poznamenal, že bol ťažko opitý. To, ako aj ďalšie faktory znížili dôveryhodnosť jeho tvrdení. Celkovo sa zistilo, že jeho zranenia boli výsledkom legitímneho a primeraného použitia donucovacích prostriedkov voči nemu.
56. Prvý sťažovateľ podal voči uzneseniu sťažnosť a keď bola táto zamietnutá, požiadal o preskúmanie zákonnosti uznesenia o jej zamietnutí (pozri nasledujúci odsek). V krátkosti, nesúhlasil so skutkovými zisteniami vyšetrovateľa a celkovými závermi, pričom tvrdil, že vyšetrovanie bolo nedostatočné, jednostranné a zároveň postrádajúce vyžadovanú nezávislosť a uviedol, že "rasový motív nemožno vylúčiť".
57. Sťažnosť prvého sťažovateľa, ako aj podnet na preskúmanie zákonnosti boli zamietnuté Okresnou prokuratúrou Košice-okolie (17. októbra 2013) a Krajskou prokuratúrou v Košiciach (9. januára 2014).
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2020
