Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Súdne precedensy - SARKOCY proti Slovenskej republike

rozsudok z 20. mája 2021 k sťažnosti č. 62753/19 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (neprimeraná dĺžka súdneho konania)

V prípade Sarkocy proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:
Péter Paczolay,
predseda,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
sudcovia,
a Viktoriya Maradudina,
zástupkyňa tajomníka sekcie,
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2021,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
KONANIE
1.
Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "Súd") proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") 11. novembra 2019.
2.
Sťažnosť bola oznámená vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda").
FAKTY
3.
Sťažovateľ je slovenský občan. Údaje o ňom sú uvedené v priloženej tabuľke.
A. Konanie vedené pod sp. zn. 5 C 813/2008
4.
Konanie na ochranu osobnosti sa začalo 8. decembra 2006 na Okresnom súde Bratislava III. Dňa 1. januára 2008 bola vec postúpená Okresnému súdu v Pezinku (ďalej len "okresný súd"), kde konanie pokračovalo pod sp. zn. 5C 813/2008.
5.
Dňa 11. júna 2014 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") konštatoval porušenie sťažovateľovho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní pred okresným súdom. Okresnému súdu prikázal, aby v konaní pokračoval bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania. Zastával názor, že dĺžka konania v trvaní viac ako 6 rokov (od 1. januára 2008 do momentu posúdenia sťažnosti Súdom) bola dôkazom, že konanie nebolo vedené efektívne. Ústavný súd taktiež poznamenal, že sťažovateľ prispel k dĺžke konania, aj keď nie vlastnou vinou, a to najmä tým, že v súlade s pravidlami konania ospravedlnil svoju neúčasť na niekoľkých pojednávaniach a takisto sa voči rozhodnutiu odvolal, čo spôsobilo odročenie pojednávania. Ústavný súd sa odvolal na jeho sporový profil (ktorý zahŕňal viac ako šesťdesiat podaných ústavných sťažností) a vyjadril pochybnosti o skutočnej povahe sťažovateľových motívov. Ústavný súd dospel k záveru, že konštatovaním porušenia sťažovateľovho práva spolu s akceleračným účinkom jeho rozhodnutia a priznanou náhradou trov konania dosiahol sťažovateľ primeranú nápravu a rozhodol sa nepriznať mu žiadne primerané finančné zadosťučinenie.
6.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).