Vybrané rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásené v období od 1. júna do 31. júla 2021 - Kurt proti Rakúsku

Sťažovateľ je rakúsky štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1978 a žije v dedine Unterwagram v Rakúsku. Sťažovateľka sa vydala za E. v roku 2003. Mali spolu dve deti, A. narodené v roku 2004 a B. narodené v roku 2005.

Ide o prípad domáceho násilia, v ktorom sťažovateľka oznámila, že jej manžel ju bije, proti manželovi E. bolo vydané obmedzujúce a ochranné opatrenie s povinnosťou zdržiavať sa 14 dní mimo bytu, v ktorom rodina bývala, ako aj mimo bytu rodičov sťažovateľky a priestorov v okolí oboch bytov.

Dňa 10. januára 2011 Krajský trestný súd v Grazi obvinil E.z ublíženia na zdraví a vyhrážania a odsúdil ho na3 mesiace odňatia slobody s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou tri roky.

V máji 2012 sťažovateľka požiadala o rozvod. V ten istý deň o 13.05 hod. ohlásila na polícii, že ju manžel znásilnil a že ju vážne ohrozoval. Manžela vypočula polícia. Policajti prikázali E. opustiť domov a zakázali mu vrátiť sa alebo sa zdržiavať v blízkom okolí nasledujúce dva týždne. Takisto mu zakázali vstupovať do obydlia rodičov sťažovateľky a zdržiavať sa v blízkom okolí. Polícia mu odňala aj kľúče od bytu rodiny.

Dňa 24. mája 2012 o 9.00 hod. prišiel E. na policajnú stanicu z vlastnej iniciatívy a snažil sa zistiť, či by bolo možné, aby kontaktoval svoje deti. Polícia využila príležitosť aj na jeho výsluch. Po tomto výsluchu boli voči nemu vznesené ďalšie obvinenia za týranie a zanedbávanie maloletých, mladých alebo bezbranných osôb. Na druhý deň prišiel do školy detí, vyžiadal si syna z triedy a smrteľne ho zranil strelnou zbraňou. Neskôr toho istého dňa spáchal samovraždu. Chlapec podľahol zraneniam o dva dni neskôr.

Sťažovateľka iniciovala konanie o určenie zodpovednosti, pretože štátnym orgánom malo byť jasné, že obmedzujúce a ochranné opatrenie nie je dostatočnou ochranou. Žaloba bola v poslednom stupni zamietnutá v apríli 2015.

Sťažovateľka v konaní pred Súdom namietala porušenie práva na život v zmysle článku 2 Dohovoru, zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru. Tvrdila, že rakúske orgány neochránili ju ajej deti pred násilným manželom. Osobitne informovala políciu, že má strach o svoj život a život svojich detí.

Komora Súdu, ktorej bola vec pridelená, vyhlásila rozsudok 4. júla 2019. V ňom jednomyseľne rozhodla, že nedošlo k porušeniu hmotnoprávneho aspektu článku 2 Dohovoru. Sťažovateľka požiadala 27. septembra 2019 o predloženie veci na rozhodnutie Veľkej komore Súdu v súlade s článkom 43 Dohovoru. Senát Veľkej komory žiadosť prijal 4. novembra 2019 a pojednávanie v merite veci sa uskutočnilo 17. júna 2020.