Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Vybrané rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásené v období apríl - máj 2020 - Kövesi proti Rumusku

Kövesi proti Rumusku
rozsudok z 5. mája 2020 k sťažnosti č. 3594/19 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a článku 10 Dohovoru (právo na slobodu prejavu) v kontexte odvolania hlavnej prokurátorky Národného protikorupčného riaditeľstva pred uplynutím jej druhého funkčného obdobia po tom, ako kritizovala legislatívne reformy v oblasti korupcie
Sťažovateľka je rumunská štátna príslušníčka, ktorá sa narodila v roku 1973 a žije v Buku- rešti v Rumunsku. V máji 2013 bola vymenovaná za vedúcu prokurátorku Národného protikorupčného riaditeľstva (ďalej len "DNA") na funkčné obdobie troch rokov. Po pozitívnom hodnotení ministra spravodlivosti a sekcie prokuratúry Vyššej súdnej rady (ďalej len "CSM") ju rumunský prezident v apríli 2016 vymenoval do funkcie na druhé funkčné obdobie, počnúc májom 2016 do mája 2019.
Parlamentné voľby v decembri 2016 viedli kvytvoreniu novej vlády, ktorá navrhla niekoľko legislatívnych reforiem v systéme súdnictva, okrem iného aj dekriminalizácie zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného pri schvaľovaní alebo prijímaní právnej normy. Legislatívne opatrenia prijaté v roku 2017 vyvolali demonštrácie a medzinárodné obavy, ako aj vyšetrovanie zo strany DNA v súvislosti so spôsobom, akým boli niektoré právne normy prijaté.
Vo februári 2018 minister spravodlivosti navrhol odvolanie sťažovateľky z funkcie. V odôvodnení návrhu poukázal na tri rozhodnutia ústavného súdu prijaté v súvislosti s činnosťou DNA a na verejné vyhlásenia sťažovateľky. Sekcia prokurátorov CSM väčšinou hlasov odmietla podporiť odvolanie sťažovateľky, odmietla aj kritiku ministra a dospela k záveru, že neexistuje žiaden dôkaz, že by riadenie DNA sťažovateľkou nebolo primerané.
V apríli 2018 rumunský prezident odmietol podpísať dekrét o odvolaní, čo viedlo predsedu vlády k podaniu sťažnosti ústavnému súdu.
V máji 2018 ústavný súd prezidentovi prikázal dekrét o odvolaní podpísať. Okrem iného v rozhodnutí uviedol, že ani prezident, ani ústavný súd neboli oprávnení posudzovať dôvody, ktoré viedli ministra spravodlivosti k návrhu na odvolanie. Ústavný súd tiež vysvetlil, že správne súdy môžu preskúmať len vonkajšiu zákonnosť administratívneho rozhodnutia v prejednávanom prípade, presnejšie zákonnosť konania, avšak nie jeho účel.
V júli 2018 bola sťažovateľka odvolaná z funkcie.
Vo svojej sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru tým, že jej bol odoprený prístup k súdu, a teda nemohla obhajovať svoje práva vo vzťahu k disciplinárnemu odvolaniu z funkcie vedúcej prokurátorky DNA.
Ďalej namieta porušenie práva na slobodu prejavu podľa článku 10 Dohovoru. Tvrdí, že jej mandát bol ukončený po tom, čo verejne ako vedúca prokurátorka DNA vyjadrila názor na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu.
Nakoniec namietala porušenie práva na efektívny prostriedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru v spojitosti s článkom 6 ods. 1 a článkom 10 Dohovoru.
Rozhodnutia Súdu
Namietané porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru
Súd pripomína, že v civilných veciach možno len ťažko pochopiť význam právneho štátu bez možnosti prístupu k súdom. Zásada, podľa ktorej musí existovať možnosť, aby civilný nárok preskúmal sudca, je jednou zo všeobecne "uznaných" základných právnych princípov. To isté platí aj pre zásadu medzinárodného práva, ktorá zakazuje popretie spravodlivosti. Článok 6 ods. 1 treba chápať z hľadiska týchto zásad (pozri
Golder proti Spojenému kráľovstvu
1)
,
odseky 34 a 35).
Článok 6 ods. 1 zabezpečuje každému právo na to, aby svoj nárok týkajúci sa občianskych práv alebo záväzkov mohol predložiť súdu alebo tribunálu. Týmto spôsobom článok 6 v sebe implementuje "právo na súd", ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu, teda právo iniciovať občianskoprávne konanie pred súdom (ibid., odsek 36).
Právo na prístup k súdu však nie je absolútne a môže podliehať obmedzeniam, ktoré neobmedzujú ani neredukujú prístup jednotlivca takým spôsobom alebo do takej miery, že by zasiahli do samotnej podstaty tohto práva. Okrem toho, akékoľvek obmedzenie nemôže byť zlučiteľné s článkom 6 ods. 1, pokiaľ nesleduje legitímny cieľ a ak prostriedky použité na dosiahnutie cieľa nie sú primerané sledovanému cieľu (pozri
Baka proti Maďarsku
2)
,
odsek 120).
Súd tiež pripomína, že na to, aby určenie občianskych práv a záväzkov súdom spĺňalo požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru, "súd" musí mať právomoc preskúmať všetky otázky týkajúce sa prejednávaného prípadu - skutkové aj právne. Požiadavka, aby súd alebo tribunál mal "plnú právomoc", bude splnená, ak súdny orgán vykonáva "uspokojivú právomoc" alebo poskytuje "dostatočné preskúmanie" v konaní pred ním (pozri
Ramos Nunes de Carvalho e Sá proti Portugalsku
3)
,
odsek 176).
V prejednávanom prípade vláda nespochybnila nedostatok súdneho preskúmania, ale tvrdila, že to bol dôsledok nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, ktoré mala sťažovateľka k dispozícii.
Súd konštatoval, že žaloba na správne súdy proti správe ministra spravodlivosti, ktorá podľa ústavného súdu nemala žiadne účinky a bola len predbežným aktom vedúcim k prijatiu prezidentského dekrétu, by pre sťažovateľku nebola efektívnym vnútroštátnym prostriedkom.
Vláda ďalej tvrdila, že sťažovateľka mohla napadnúť rozhodnutie CSM z 27. februára 2018 pred vnútroštátnymi súdmi. V tejto súvislosti Súd konštatoval, že článok 29 (7) zákona č. 317/2004 výslovne upravuje právo napadnúť rozhodnutia CSM týkajúce sa kariérneho rastu a práv prokurátorov na súde. V súčasnej situácii však rozhodnutie CSM bolo v prospech sťa- žovateľky, preto nemala dôvod napadnúť ho na súde.
Nakoniec vláda tvrdila, že sťažovateľka mohla podať žalobu na správny súd proti prezidentskému dekrétu o odvolaní z funkcie na základe všeobecných ustanovení zákona č. 554/2004 o správnom súdnom konaní, a uviedla príklady judikatúry na podporu tohto tvrdenia.
Súd konštatoval, že vnútroštátne právo poskytuje všeobecnú možnosť napadnúť pred správnymi súdmi akékoľvek administratívne rozhodnutie a prezidentský dekrét je len administratívnym rozhodnutím v zmysle tohto zákona. Judikatúra, ktorú predložila vláda, sa však netýka situácií podobných situácii sťažovateľky, osobitne prijatia prezidentského dekrétu o odvolaní z vysokej funkcie po špecifickom príkaze ústavného súdu.
Súd uviedol, že vo svojom rozhodnutí z 30. mája 2018 ústavný súd osobitne spomenul, že správne súdy mali len obmedzené právomoci preskúmať prezidentský dekrét o odvolaní sťa- žovateľky. V skutočnost
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).