Verejnoprávna zodpovednosť člena predstavenstva. Aspekty trestnoprávnej zodpovednosti člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Prvým neúspešným pokusom bola veľká novela Trestného zákona, pričom z legislatívneho zámeru, ktorý schválila vláda uznesením č. 385 z 31. mája 2000 vyplývalo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb ako jedna z priorít rekodifikácie trestného práva. V dôvodovej správe k Trestnému zákonu bolo uvedené, že so zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva Európskej únie, ako aj z medzinárodných zmlúv s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Nakoniec sa trestná zodpovednosť právnických osôb do nového trestného zákona č. 300/2005 Z.z. vôbec nedostala.

Ďalším pokusom bolo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb samostatným zákonom v roku 2006, ktorý v podstatnej miere kopíroval predchádzajúci pokus čo do stránky argumentačnej, tak aj do stránky obsahovej. V Európe je trestná zodpovednosť právnických osôb zavedená takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Z historického hľadiska je zavedenie trestnej zodpovednosti bežné pre anglo-americkú právnu kultúru. Kontinentálna právna kultúra dlho udržiavala konzervatívny postoj k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý sa v posledných desaťročiach prelomil. Možno konštatovať, že ide o celoeurópsku tendenciu, keď Rada Európy už v roku 1988 vyzvala členské štáty, aby zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Dôvodová správa k zákonu, ktorým sa mala zaviesť trestná zodpovednosť sa na niekoľkých miestach odvolávala na medzinárodné dokumenty, čím sa snažil zákonodarca vzbudiť dojem nevyhnutnosti prijatia trestnej zodpovednosti právnických osôb a tým plnenia našich medzinárodných záväzkov. Treba však uviesť, že žiaden medzinárodný dokument výslovne neprikazuje prijať trestnú zodpovednosť právnických osôb, pretože majú len odporúčajúci charakter (napr. Council Act 97/C221/02, poprípade dohovor OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z roku 1997, dávam do pozornosti najmä Article 2. Responsibility of Legal Persons: 20. In the event that, under the legal system of a Party, criminal responsibility is not applicable to legal persons, that Party shall not be required to establish such criminal responsibility¹⁾ (teda ak strana dohovoru nemá upravenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, nie je strana dohovoru povinná túto upraviť)).

Základným argumentom podľa J. Čentéša pre zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je rozsiahly ekonomický rozvoj, ktorý sa prejavil okrem pozitívnych vplyvov aj negatívnym spôsobom v podobe rozsiahlej hospodárskej a ekonomickej trestnej činnosti."²⁾ Domnievam sa, že takto koncipovaný argument za zavedenie trestnej zodpovednosti jednoducho neobstojí. Svet bude predsa stále napredovať a nemožno sa zbaviť povinnosti odhaliť páchateľa trestného činu argumentom zložitosti ekonomických vzťahov a neúnosne rozšíriť pojem viny. Tým by sa proces odhaľovania trestnej činnosti istotne zjednodušil, pretože by došlo k potrestaniu právnickej osoby, trestný čin by bol odhalený o niekoľko týždňov. Má to len jeden háčik, a to, že by nedošlo k odhaleniu skutočného páchateľa, pretože možno predpokladať, že odsúdením právnickej osoby by sa to celé skončilo. Ide teda o snahu štátu zjednodušiť si situáciu pri odhaľovaní trestnej činnosti "pretože nie je potrebné identifikovať individuálnu trestnú zodpovednosť páchateľa - fyzickej osoby (jedine konaním ktorej môže dôjsť k spáchaniu trestného činu) a ustáliť mieru jej zavinenia."³⁾

Trestná zodpovednosť je v rámci jednotlivých krajín Európskej únie upravená rozlične. Podľa J. Jelíneka môžeme podoby trestnej zodpovednosti právnických osôb rozlišovať nasledovne:

- pravá trestná zodpovednosť právnických osôb,

- nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb,

- iné spôsoby regulácie trestnej zodpovednosti právnických osôb.⁴⁾

Pri pravej trestnej zodpovednosti je úprava trestnej zodpovednosti obsiahnutá buď priamo v Trestnom zákone (Francúzsko, Holandsko, Dánsko) alebo v osobitných zákonoch (Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Maďarsko). Právnickým osobám sú ukladané trestné sankcie v trestnom konaní, kým pri nepravej trestnej zodpovednosti sa ukladajú právnickým osobám trestnoprávne sankcie aj keď trestná zodpovednosť právnických osôb nie je výslovne upravená v trestnom zákone. Krajinou, ktorá sa úspešne vyhýba trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je Nemecko, ktoré preferuje ukladanie účinných, odstrašujúcich sankcií v administratívno-právnom konaní.

Prvoradým je však vyriešenie otázky, či je trestná zodpovednosť právnických osôb vôbec potrebná a žiaduca. Základné argumenty, ktoré smerujú proti zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb sú, že trestná zodpovednosť právnických osôb je nezlučiteľná s koncepciou trestného práva, ktorá pevne stojí na koncepcii individuálneho zavinenia. Zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb by výrazne došlo aj k oslabeniu ochrannej a represívnej zložky trestu, keďže potrestaním právnickej osoby by istotne došlo k potrestaniu aj jej nevinných členov. Takýto proces by bol bežný a častý, keďže právnické osoby sú zväčša otvorené a veľmi často dochádza k fluktuácii akcionárov. Domnievam sa, že