§ 22 ods. 1 písm. b), g), l), § 22 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
§ 64 ods. 2 písm. a), § 64 ods. 3, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
§ 3, § 24 ods. 2, § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
§ 461 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Ak sa obvinený z priestupku nedostaví na ústne prerokovanie priestupku, hoci bol naň riadne predvolaný a správny orgán rozhodne v neprítomnosti obvineného z priestupku, nejde o porušenie jeho procesných práv účastníka správneho konania.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Asan 16/2018
| SKUTKOVÝ STAv |
Krajský súd v B. rozsudkom č. k. 6 S 225/2015-45 z 22. marca 2018 zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len "SSP"), ktorým sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 5. augusta 2015 (ďalej aj len "napadnuté rozhodnutie žalovaného"). Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v B. IV, ako správny orgán príslušný na prerokovanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) a § 55 ods. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "Zákon o priestupkoch"), rozhodnutím zo 16. júna 2015 uznal Mgr. Z. A. za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l), § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch a obvinenej uložil pokutu vo výške 300 eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvanástich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zaviazal ju na náhradu trov konania vo výške 16 eur.
Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím z 5. augusta 2015 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v B. 22. septembra 2015, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, pretože sa nezakladali na pravde, neboli podložené relevantnými dôkaznými prostriedkami, boli svojvoľné, diskriminačné, nedôvodné, arbitrárne a nemajú oporu v zákone. Uložená sankcia bola extrémne nedôvodná a nespravodlivá (vzhľadom na okolnosti udalosti a výšku spôsobenej škody), nezohľadňovali povahu konania a stupeň jeho závažnosti.
Krajský súd v B. ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
Námietku žalobkyne, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním nijako neporušila ani neohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom o cestnej premávke, a to bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, pri priestupku je dôležité nielen či ide o kon