LIBER IV, TITULUS IV: DE MINORIBUS VIGINTI QUINQUE ANNIS (pars reliqua) 4. kniha, 4. titul: O osobách mladších ako dvadsaťpäť rokov (posledná časť)

Ex causa curationis condemnata pupilla adversus unum caput sententiae restitui volebat, et quia videtur in ceteris litis speciebus relevata fuisse, actor maior aetate, qui adquievit tunc temporis sententiae, dicebat totam debere litem restaurari. Modestinus respondit, si species, in qua pupilla in integrum restitui desiderat, ceteris speciebus non cohaeret, nihil proponi, cur a tota sententia recedi actor postulans audiendus est.

Si hereditate patris aetatis beneficio in integrum restitutus abstinuit se nemine de creditoribus paternis praesente vel ad agendum a praeside evocato, an ea restitutio recte facta videatur, quaeritur. Modestinus respondit, cum non evocatis creditoribus in integrum restitutionis decretum interpositum proponatur, minime id creditoribus praeiudicasse.

Nedospelé dievča odsúdené titulom opatrovníctva si žiadalo uvedenie do pôvodného stavu proti jednej časti rozsudku, a pretože sa zdá, že v ostatných otázkach sporu bola zvýhodnená, vekom starší žalobca, ktorý v tom čase súhlasil s rozsudkom, vyhlásil, že sa má obnoviť celý spor. Modestinus odpovedal, že ak otázka, v ktorej si nedospelé dievča žiadalo navrátenie do pôvodného stavu, nesúvisí s ostatnými vecami, nie je predložené nič, prečo by mal byť vypočutý žalobca žiadajúci, aby sa ustúpilo od celého rozsudku.

Ak sa osoba, navrátená do pôvodného stavu vďaka veku, zdržala dedičstva otca, pričom nikto z otcových veriteľov nebol prítomný či nebol správcom povolaný na konanie, kladie sa otázka, či sa takéto navrátenie do pôvodného stavu uznáva za riadne vykonané. Modestinus odpovedal, že keď sa uvádza, že dekrét o navrátení do pôvodného stavu bol vydaný, hoci veritelia neboli povolaní, nebolo to voči veriteľom záväzné.