LIBER V, TITULUS II: DE INOFFICIOSO TESTAMENTO (pars prima) 5. kniha, 2. titul: O nespravodlivom závete (1. časť)

Sciendum est frequentes esse inofficiosi querellas: omnibus enim tam parentibus quam liberis de inofficioso licet disputare. cognati enim proprii qui sunt ultra fratrem melius facerent, si se sumptibus inanibus non vexarent, cum optinere spem non haberent.

Treba vedieť, že žaloby proti nespravodlivému závetu ¹⁾ sú časté: totiž všetkým tak rodičom, ako aj deťom je dovolené, aby nesúhlasili s nespravodlivým závetom. Lebo (vzdialenejší) vlastní pokrvní príbuzní, ktorí sú až za bratom, by urobili lepšie, keby sa nezaťažili márnymi výdavkami, keďže nemajú nádej uspieť.

Hoc colore inofficioso testamento agitur, quasi non sanae mentis fuerunt, ut testamentum ordinarent. et hoc dicitur non quasi vere furiosus vel demens testatus sit, sed recte quidem fecit testamentum, sed non ex officio pietatis: nam si vere furiosus esset vel demens, nullum est testamentum.

Proti nespravodlivému závetu sa žaluje na ten spôsob, akoby (poručitelia) nemali zdravú myseľ, aby zriadili závet. A to sa hovorí nie tak, ako keby zriadil závet naozaj šialený alebo pomätený, ale závet zriadil zaiste riadne, no nie podľa povinnosti vernosti (k rodine): - lebo keby bol naozaj šialený alebo pomätený, závet by vôbec nejestvoval.

Inofficiosum testamentum dicere hoc est allegare, quare exheredari vel praeteriri non debuerit: quod plerumque accidit, cum falso parentes instimulati liberos suos vel exheredant vel praetereunt.

Označiť závet za nespravodlivý znamená predkladať, prečo nemal byť vydedený alebo opomenutý: čo sa prečasto stáva, keď rodičia klamne navedení vydedia alebo opomenú svoje deti.

Non est enim consentiendum parentibus, qui iniuriam adversus liberos suos testamento inducunt: quod plerumque faciunt, maligne circa sanguinem suum inferentes iudicium, novercalibus delenimentis instigationibusve corrupti.<