Verejnoprávna zodpovednosť člena predstavenstva. Aspekty trestnoprávnej zodpovednosti člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Prvým neúspešným pokusom bola veľká novela Trestného zákona, pričom z legislatívneho zámeru, ktorý schválila vláda uznesením č. 385 z 31. mája 2000 vyplývalo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb ako jedna z priorít rekodifikácie trestného práva. V dôvodovej správe k Trestnému zákonu bolo uvedené, že so zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva Európskej únie, ako aj z medzinárodných zmlúv s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Nakoniec sa trestná zodpovednosť právnických osôb do nového trestného zákona č. 300/2005 Z.z. vôbec nedostala.

Ďalším pokusom bolo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb samostatným zákonom v roku 2006, ktorý v podstatnej miere kopíroval predchádzajúci pokus čo do stránky argumentačnej, tak aj do stránky obsahovej. V Európe je trestná zodpovednosť právnických osôb zavedená takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Z historického hľadiska je zavedenie trestnej zodpovednosti bežné pre anglo-americkú právnu kultúru. Kontinentálna právna kultúra dlho udržiavala konzervatívny postoj k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý sa v posledných desaťročiach prelomil. Možno konštatovať, že ide o celoeurópsku tendenciu, keď Rada Európy už v roku 1988 vyzvala členské štáty, aby zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Dôvodová správa k zákonu, ktorým sa mala zaviesť trestná zodpovednosť sa na niekoľkých miestach odvolávala na medzinárodné dokumenty, čím sa snažil zákonodarca vzbudiť dojem nevyhnutnosti prijatia trestnej zodpovednosti právnických osôb a tým plnenia našich medzinárodných záväzkov. Treba však uviesť, že žiaden medzinárodný dokument výslovne neprikazuje prijať trestnú zodpovednosť právnických osôb, pretože majú len odporúčajúci charakter (napr. Council Act 97/C221/02, poprípade dohovor OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z roku 1997, dávam do pozornosti najmä Article 2. Responsibility of Legal Persons: 20. In the event that, under the legal system of a Party, criminal responsibility is not applicable to legal persons, that Party shall not be required to establish such criminal responsibility¹⁾ (teda ak strana dohovoru nemá upravenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, nie je strana dohovoru povinná túto upraviť)).

Základným argumen