Verejnoprávna zodpovednosť člena predstavenstva. Aspekty trestnoprávnej zodpovednosti člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Vydáno: 22 minút čítania
VEREJNOPRÁVNA ZODPOVEDNOST ČLENA PREDSTAVENSTVA
ASPEKTY TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI ČLENA PREDSTAVENSTVA AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI
Trestná zodpovednosť právnických osôb je stále živou témou, ktorá sa v určitých cykloch pravidelne otvára na poli slovenskej právnej vedy. V Slovenskej republike nie je zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb aj keď evidujeme niekoľko neúspešných pokusov.
Prvým neúspešným pokusom bola veľká novela Trestného zákona, pričom z legislatívneho zámeru, ktorý schválila vláda uznesením č. 385 z 31. mája 2000 vyplývalo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb ako jedna z priorít rekodifikácie trestného práva. V dôvodovej správe k Trestnému zákonu bolo uvedené, že so zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva Európskej únie, ako aj z medzinárodných zmlúv s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Nakoniec sa trestná zodpovednosť právnických osôb do nového trestného zákona č. 300/2005 Z.z. vôbec nedostala.
Ďalším pokusom bolo zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb samostatným zákonom v roku 2006, ktorý v podstatnej miere kopíroval predchádzajúci pokus čo do stránky argumentačnej, tak aj do stránky obsahovej. V Európe je trestná zodpovednosť právnických osôb zavedená takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Z historického hľadiska je zavedenie trestnej zodpovednosti bežné pre anglo-americkú právnu kultúru. Kontinentálna právna kultúra dlho udržiavala konzervatívny postoj k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý sa v posledných desaťročiach prelomil. Možno konštatovať, že ide o celoeurópsku tendenciu, keď Rada Európy už v roku 1988 vyzvala členské štáty, aby zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Dôvodová správa k zákonu, ktorým sa mala zaviesť trestná zodpovednosť sa na niekoľkých miestach odvolávala na medzinárodné dokumenty, čím sa snažil zákonodarca vzbudiť dojem nevyhnutnosti prijatia trestnej zodpovednosti právnických osôb a tým plnenia našich medzinárodných záväzkov. Treba však uviesť, že žiaden medzinárodný dokument výslovne neprikazuje prijať trestnú zodpovednosť právnických osôb, pretože majú len odporúčajúci charakter (napr. Council Act 97/C221/02, poprípade dohovor OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z roku 1997, dávam do pozornosti najmä Article 2. Responsibility of Legal Persons: 20. In the event that, under the legal system of a Party, criminal responsibility is not applicable to legal persons, that Party shall not be required to establish such criminal responsibility1) (teda ak strana dohovoru nemá upravenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, nie je strana dohovoru povinná túto upraviť)).
Základným argumen