VIAZANOSŤ ÚSTAVNÉHO SÚDU SR NÁVRHOM SŤAŽNOSTI
Konanie o sťažnosti je najvýznamnejším prostriedkom ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Od účinnosti a dostupnosti tohto konania závisí, či ochrana základných práv a slobôd je proklamatívna,
de facto
predstieraná, alebo naozajstná. Taktovku nad základnými právami a slobodami drží Ústavný súd SR, ktorý vždy nepôsobí dojmom, že si zakladá na presvedčivosti zvládnutia svojej úlohy. Názorným príkladom sú kritériá, podľa ktorých prijíma sťažnosti na ďalšie konanie."Každé podanie adresované ústavnému súdu musí obsahovať náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde." 1) Ústavný súd SR pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. 2)
Procesnoprávny aspekt praxe Ústavného súdu SR
Podľa § 20 ods. 1:
"Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) právny zástupca."
Podľa § 20 ods. 2:
"K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom."
Podľa § 25 ods. 2:
"Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť."
Podľa § 50 ods. 1:
"Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje."
Podľa § 50 ods. 2:
"K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu."
Prax aplikácie a interpretácie týchto zákonných noriem Ústavným súdom SR je dvojkoľajná a výrazne protikladná. Pri prvom spôsobe naloženia so sťažnosťou sa namietnutému základnému právu alebo slobode dostane ochrany ústavnosti v materiálnom ponímaní. Uplatnenie druhého spôsobu vedie k formálnemu a formalistickému vybaveniu sťažnosti.
Ústavný súd SR vo svojej zaužívanej rozhodovacej praxi zdôrazňuje materiálny aspekt ochrany, ktorá sa zaručuje Ústavou SR:
"Ústava, podobne ako dohovor, nechráni práva, ktoré sú iluzórne, ale chráni práva vykonateľné, realizovateľné a efektívne."
3)Súbežne s týmto právnym názorom, ktorého účelom nie je iba položenie dôrazu na materiálny aspekt ochrany základných práv a slobôd, ale aj zosúladenie vnútroštátneho modelu ochrany ľudských práv a základných slobôd s právom Rady Európy, Ústavný súd SR uplatnil ochranu základných práv v materiálnom poňatí.
Ústavný súd SR napríklad uviedol:
"Navrhovateľka v podnete, ktorý ústavný súd prijal na konanie, výslovne nenamietla aj porušenie čl. 21 ods. 3 ústavy (ochrana obydlia), jednako ale uvádzala skutkové tvrdenia, ktoré sa vo svojej podstate tohto článku týkali, a ktoré navrhovateľka spojila o. i. s čl. 19 ods. 2 ústavy (ochrana súkromného a rodinného života). Ústavný súd v uznesení o prijatí podnetu na konanie vymedzil jeho predmet vecným pomenovaním bez toho, aby súčasne vo výroku uznesenia špecifikoval tie články ústavy, vo vzťahu ku ktorým predmetný podnet s ohľadom na uvádzaný skutkový základ prijal na konanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jeho právomoc sa vzťahuje na každú vec týkajúcu sa výkladu a aplikácie ústavy, ktorá je mu predložená na prerokovanie a rozhodnutie za podmienok ustanovených v ústave a zákone o ústavnom súde. S ohľadom na zásadu
iura novit curia
sa ústavný súd nemôže považovať za viazaného právnou kvalifikáciou, ktorú skutkovému základu veci dal navrhovateľ alebo druhý účastník konania. Nemôže sa preto vzdať posúdenia návrhu podľa článku ústavy alebo jeho odseku len preto, že ho n