12/2017
Viazanosť súdu trestným rozsudkom
Nedostatok vážnosti vôle právneho úkonu
§ 135 Občianskeho súdneho poriadku
§ 193 Civilného sporového poriadku
§ 37 Občianskeho zákonníka
Súd neporuší § 135 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku (obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk) vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku.
Ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
3 Cdo 223/2016
Skutkový stav:
Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že: a/ je výlučnou vlastníčkou v žalobe špecifikovaných nehnuteľností (ďalej len "sporné nehnuteľnosti"), b/ žalovaný v prvom rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, c/ je neplatná kúpna zmluva uzavretá 20. októbra 2008, ktorou žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade (ďalej len "kúpna zmluva z 20. októbra 2008"). Zároveň žiadala, aby súd zaviazal: d/ žalobkyňu zaplatiť žalovanému v druhom rade sumu 25 762,27 eur v lehote šiestich mesiacov od zápisu jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, e/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalobkyni sumu 6 789,29 eur titulom náhrady škody a napokon f/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalovanému v prvom rade sumu vo výške prijatého plnenia podľa kúpnej zmluvy.
Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa poukazovala na to, že v minulosti prechádzala ťažkým životným obdobím a mala aj finančné problémy, v dôsledku ktorých nebola schopná splácať úver poskytnutý obchodnou spoločnosťou A., s.r.o. V tejto situácii jej žalovaný v druhom rade ponúkol, že za ňu uhradí dlh, ak na neho "formálne prepíše dom", pričom v dome môže naďalej bývať. Pristúpila k navrhnutému riešeniu a 10. októbra 2008 so žalovaným v druhom rade uzavrela kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností (ďalej len "kúpna zmluva z 10. októbra 2008"), hoci v skutočnosti nebolo jej vôľou previesť na neho vlastníctvo. V rozpore s prísľubom, ktorý dostala, jej kúpna cena nebola vyplatená a žalovaným v druhom rade bola dokonca vyzvaná, aby sporné nehnuteľnosti vypratala. Navyše, dodatočne sa dozvedela, že žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade. Z týchto dôvodov žalobkyňa zastávala názor, že je neplatná (§ 37 ods. 1 a § 49a OZ) tak kúpna zmluva z 10. októbra 2008, ak