Rakúska politika zlučovania rodín pre štátnych príslušníkov tretích krajín umožňuje zlučovanie rodín oddelených migráciou a zohráva kľúčovú úlohu v jeho imigračnom rámci. Tento článok skúma význam, zložitosť a vyvíjajúci sa priestor zlučovania rodín v rámci rakúskeho imigračného systému, pričom objasňuje liberalizačné aj reštriktívne tendencie. Politické prostredie v Rakúsku v súčasnosti odzrkadľuje tendencie, ako sú zrýchlené pracovné povolenia, ale aj zvýšené požiadavky, ako je minimálny vek sobáša a jazykové znalosti. Článok pojednáva o rozvíjajúcom sa trende, o rozlišovaní medzi „žiaducou“ a „nežiaducou“ migráciou a načrtáva rozdiel medzi zlúčením rodiny podľa zákona o usídlení a pobyte (NAG) a zákona o azyle (AsylG). Autorka poukazuje na problematické aspekty rakúskej politiky zlučovania štátnych príslušníkov tretích krajín, predovšetkým na kvótne miesta a trojročnú čakaciu lehotu na zlúčenie rodiny po udelení doplnkovej ochrany, najmä pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu. Napriek rozhodnutiam Ústavného súdu pretrvávajú obavy zo zákonnosti a humanitárnych dôsledkov týchto opatrení, najmä vzhľadom na pretrvávajúci význam zlúčenia rodiny pri vysokej miere žiadostí o azyl. Text vyzýva k ďalšej revízii týchto problematických opatrení a ku skúmaniu možných reforiem.
Family Reunification of third-country nationals – the case of Austria
Austria’s policy on family reunification for third-country nationals serves as a cornerstone in its immigration framework, facilitating the reunion of families separated by migration. This article delves into the significance, intricacies, and evolving dynamics surrounding family reunification within Austria’s immigration system, shedding light on both liberalizing and restrictive trends. Austria’s political landscape mirrors these dual tendencies, exemplified by expedited work permits alongside heightened criteria such as minimum marriage age and language proficiency requirements. The article also explores the emerging discourse on „desirable“ versus „undesirable“ migration, outlining distinctions between family reunification under the Act on Settlement and Residence (NAG) and the Asylum Act (AsylG). The author highlights problematic aspects of Austria’s policy regarding third-country national reunification, notably quota allocations and the three-year waiting period post-supplementary protection grant, particularly concerning unaccompanied minors. Despite Constitutional Court rulings, concerns persist regarding the legality and humanitarian implications of these measures, especially in light of the continued significance of family reunification amidst high rates of asylum applications. The text advocates for further scrutiny of these contentious policies and exploration of potential reforms.
Kľúčové slová: Zlúčenie rodiny, príslušníci tretích krajín, Rakúska imigračná politika, azyl, doplnková ochrana, maloletí bez sprievodu
Key words: Family reunification, third-country nationals, Austrian immigration policy, asylum, supplementary protection, unaccompanied minors
Úvod
Historicky je zlučovanie rodín v Rakúsku reakciou na pracovnú migráciu v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V dôsledku rastúcej ekonomiky a s tým súvisiacim nedostatkom pracovníkov Rakúsko prijímalo hosťujúcich pracovníkov, tzv. Gastarbeiterov. Títo hosťujúci pracovníci pochádzali väčšinou z Turecka a bývalej Juhoslávie. Predpokladalo sa, že hosťujúci pracovníci nezostanú v Rakúsku natrvalo, ale vrátia sa do svojich krajín pôvodu a potom budú nahradení novými hosťujúcimi pracovníkmi, tzv. princíp rotácie. V roku 1974 došlo v dôsledku ropnej cenovej krízy a konca boomu k zmrazeniu náboru a reštriktívnym reguláciám migrácie – pre gastarbeiterov to boli signály na odchod alebo usídlenie sa v Rakúsku natrvalo. Od tohto momentu nastala zmena od primárnej pracovnej migrácie k migrácii rodinných príslušníkov.
Zlučovanie rodín je v súčasnosti najsilnejšou formou migrácie do Rakúska a migrácia pracovníkov z tretích krajín má len malý význam, predovšetkým z dôvodu obmedzenia na kvalifikovaných pracovníkov. Mnohí gastarbeiteri, ktorí sa rozhodli usídliť sa v Rakúsku získali rakúske štátne občianstvo a v súčasnosti hovoríme už o generáciách rodín s rakúskym štátnym občianstvom s migračným pozadím. Ďalším významným faktorom bola migračná kríza v rokoch 2014-2015, počas ktorej došlo v Rakúsku k masívnemu prílevu utečencov a s tým spojenými žiadosťami o azyl. Cesta do Európy je však náročná, a často prichádzali len niektorí, fyzicky zdatnejší členovia rodiny a po úspešnom získaní medzinárodnej ochrany žiadali o zlúčenie rodiny.
Smernica 2003/86/ES ustanovuje právny rámec pre zlúčenie rodiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Európskej únie. Táto smernica stanovuje všeobecné usmernenia pre zlúčenie rodiny, ale každý členský štát EÚ si ponecháva možnosť transponovať tieto usmernenia do svojej národnej legislatívy ako všeobecne záväzné predpisy s celoštátnou územnou pôsobnosťou. Špecifické požiadavky a postupy na zlúčenie rodiny v Rakúsku týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín sa preto riadia rakúskym právom. Tieto zákony môžu špecifikovať kritériá oprávnenosti, postupy podávania žiadostí a akékoľvek ďalšie požiadavky, ktoré musia žiadatelia splniť.
Tento článok sa zaoberá problematikou zlúčenia rodiny v Rakúsku v prípade, že referenčnou osobou je štátny príslušník tretej krajiny. V prvej kapitole článok sleduje právny rámec zlúčenia rodiny a jeho posledný vývoj v Rakúsku, resp. sprísňovanie podmienok pre zlúčenie rodiny s príslušníkmi tretích krajín. V druhej kapitole sa práca zaoberá konkrétnymi osobami – kto a za akých podmienok môže požiadať o zlúčenie rodiny. Problém, ktorý v článku sledujeme sa týka rozdielneho zaobchádzania s osobami, ktoré získali azyl alebo doplnkovú ochranu a sprísňovania požiadaviek v tomto kontexte. Tento problém sa preukazuje predovšetkým so zaobchádzaním s maloletými bez sprievodu. Cieľom práce je poukázať na sprísňovanie a problematický charakter niektorých r