Policajt nie je oprávnený svojvoľne zastavovať motorové vozidlá a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu vykonávať bezpečnostnú prehliadku. Služobná či hliadková činnosť policajta musí smerovať na splnenie konkrétnej úlohy/úloh, ktoré sú vymedzené príslušnými ustanoveniami zákona o policajnom zbore či iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Nezákonnosť postupu obstarania dôkazov neumožňuje, aby tieto boli použité v trestnom konaní, a to z toho dôvodu, že by takýto postup umožňoval svojvôľu a nezákonnosť (tzv. teória plodov z otráveného stromu).
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 299/2024 - upravený na publikačné účely
Z odôvodnenia
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. augusta 2023 domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR") a podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj "Listina") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline z 3. septembra 2019, sp. zn. 1 To 70/2019-437 (ďalej aj "prvé odvolacie rozhodnutie"), a z 30. júna 2020, sp. zn. 1 To 51/2020-680 (ďalej aj "druhé odvolacie rozhodnutie"), a najvyššieho súdu z 26. apríla 2023, sp. zn. 5 Tdo 84/2022 (ďalej aj "namietané uznesenie"). Takisto žiadal ústavný súd o zrušenie označených rozhodnutí a vrátenie veci všeobecnému súdu na ďalšie konanie a tiež o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Čadca z 5. júna 2019, sp. zn. 1 T 25/2019-361 (ďalej aj "prvý prvostupňový rozsudok"), uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TZ") a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich rokov. Prvým odvolacím rozhodnutím krajského súdu bol prvý prvostupňový rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku o uloženom treste a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudkom okresného súdu z 12. februára 2020, sp. zn. 1 T 25/2019-565 (ďalej aj "druhý prvostupňový rozsudok"), bol sťažovateľ pri nezmenenom výroku o vine odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dvanástich rokov a šiestich mesiacov. Druhým odvolacím rozhodnutím krajský súd druhý prvostupňový rozsudok okresného súdu ako vecne správn