Príspevok približuje prípady vedenia motorového vozidla policajtom pod vplyvom alkoholu (v rovine priestupku) v čase jeho osobného voľna bez spôsobenia následku a rozvádza polemiku a vecný diskurz o tom, či má byť takéto konanie postihnuté prepustením policajta zo služobného pomeru, čo je nesporne kruciálnym riešením, alebo je zásade proporcionality konvenujúcejšie rozhodnutie v smere potrestania policajta za priestupok. Text príspevku zároveň priebežne predznamenanú polemiku dopĺňa o v praxi časté procesné pochybenia pri dokumentovaní a in fine rozhodovaní.
The paper approaches the cases of driving a motor vehicle by a policeman during his personal leave under the influence of alcohol (at the level of a misdemeanour) without causing any consequences, and elaborates on the controversy and substantive discourse on whether such actions should be affected by the dismissal of the policeman from service, which is indisputably a crucial solution, or is the decision more consistent with the principle of proportionality in the direction of punishing a police officer for an offense. At the same time, the text of the article complements the foreshadowed polemic with frequent procedural errors in practice in documentation and in fine decision-making.
MARR, S.: Prepustenie policajta zo služobného pomeru; Justičná revue, 77, 2025, č. 11, s. 1113 - 1129.
Kľúčové slová: prepustenie zo služobného pomeru, porušenie služobnej prísahy, porušenie služobnej povinnosti, zvlášť hrubý spôsob, ujma na dôležitých záujmoch štátnej služby, disciplinárne opatrenia.
Key words: dismissal from employment, violation of the official oath, violation of the official duty, gross manner, damage to the important interests of the civil service, disciplinary measures.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície; zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
Úvod
Prípady vedenia motorových vozidiel policajtmi pod vplyvom alkoholu (v rovine priestupku) v čase ich osobného voľna, v poslednom období výrazne vstúpili do odborného komuniké v smere polemiky, či je právna prax, keď ich služobný pomer končí, dôsledkom tohto konania prepustením zo služobného pomeru správna.
A limine
sa vymedzujeme voči obhajobe správnosti takéhoto konania (vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu) akýmkoľvek policajtom. Otázka nevhodnosti, amorálnosti, a keď chceme tiež opovrhovania hodnotami, na ktoré policajti pri skladaní služobnej prísahy prisahali, je nerozporovateľná. Príspevkom sme si však za cieľ nestanovili kritiku takéhoto konania policajtov, pri ktorej by sme názorových oponentov takmer určite nenašli. Anticipovaným cieľom príspevku je vyčerpávajúco zhodnotiť klady a zápory súčasnej rozhodovacej praxe v spojení s procesne imperfektným postupom objasňovania takéhoto konania, ktoré v závere tvorínosný podklad rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru.1 Nedostatky objasňovania daného priestupku (všeobecne)
V danom prípade sme sa rozhodli komentovať prípady, keď zistenie/ia ovplyvnenia policajta/ov (vodiča/ov) alkoholom vychádza/jú z predchádzajúcich zistení operatívnych pracovníkov Úradu inšpekčnej služby (ďalej len "ÚIS"). Povedané inak, komentovať nebudeme zadokumentovania takýchto konaní pri cestných kontrolách, kde je pozitívny výsledok vecou náhody, ale práve tie, pri ktorých výsledok v smere pozitívnej dychovej skúšky je dôvodne očakávaný práve vzhľadom na objem operatívnych informácií pracovníkov ÚIS.
Pokiaľ operatívne súčasti ÚIS disponujú poznatkom o konzumácii alkoholu policajtom v čase jeho voľna, po ktorom má z jeho strany nasledovať vedenie motorového vozidla, nie je z logických dôvodov možné rozumne predikovať mieru ovplyvnenia policajta alkoholom (v zmysle tzv. jednopromilovej judikatúry) ani možné spôsobenie následku (príkladmo) v podobe dopravnej nehody a tiež správanie policajta (príkladmo), či sa rozhodne spolupracovať alebo bude konať skratovo. Preto je na mieste náležité nadviazanie súčinnosti s relevantnými súčasťami Policajného zboru, ako napríklad Obvodným oddelením Policajného zboru (ďalej len "OO PZ"), Pohotovostnou motorizovanou jednotkou (ďalej len "PMJ"), alternatívne tiež vhodnou súčasťou služby dopravnej polície. Uvedeným sa okrem bezpečnostného hľadiska, ktoré nám čo do taktickej stránky neprináleží komentovať, zabezpečuje
aj hľadisko zákonné
. Simplifikujúc je to tak preto, že väčší počet svedkov bude spôsobilý verne reprodukovať objektívne vnímaný skutkový dej a tým sa zamedzí prípadným špekuláciám a skresľovaniu objektívnosti. Nadviazanie súčinnosti je takmer vždy (okrem prípadov časovej tiesne) realizované na podklade doručenej písomnej žiadosti ÚIS jej recipientovi. Tu bolo v praxi identifikované nesprávne označovanie takejto žiadosti zo strany vyšetrovateľa ÚIS, kedy tento subjekt vymedzil v časti žiadosti "Vec" jej označenie nesprávnou právnou kvalifikáciou. Vo väčšine prípadov bola identifikovaná šablónovitosť a označovanie žiadosti, pre ÚIS "nosným" trestným činom Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona bez doplnenia "a iné", z ktorého by bolo zrejmé, že trestný čin podľa § 326 Trestného zákona je najzávažnejší (najprísnejšie trestný) a bol spáchaný s iným/inými trestným/mi činom/mi.Zdôrazňujeme, že po zavedení procesného postavenia podozrivého je potrebné obzvlášť citlivo zvažovať moment oznámenia osobe, že je podozrivá z trestného činu.
"S právom na obhajobu sú úzko prepojené ďalšie práva, ktoré prináležia podozrivému."
1)
Preto, ak je objem operatívnych informácií dostatočný pre usudzovanie o konkrétnej osobe (tu policajtovi) ako o podozrivom, je nevyhnutné mu túto skutočnosť zákonným spôsobom oznámiť a umožniť mu tak uplatňovanie práva na obhajobu.V anticipovanej veci sa preto javí kvalifikovanie veci ako trestného činu - podľa § 326 Trestného zákona, ako argumentačne neudržateľné pre absenciu akéhokoľvek súvisu s postavením policajta. Preto ide buď o nedokonalosť pri písaní alebo kopírovaní textu, teda tzv. pisársku chybu
alebo o "rozkrytie" operatívneho rozpracovania policajta aj v inej trestnej veci, čo považujeme za zásadné zlyhanie
.V neposlednom rade je potrebné uviesť, že samotný charakter trestnej činnosti determinuje vyčlenenie príslušného počtu síl a prostriedkov tak, aby bol služobný zákrok vykonaný úspešne. V tejto spojitosti taktiež (krátene) približujeme, že Ústavný súd Slovenskej republiky v jeho rozhodovacej činnosti konštantne judikoval, že:
"zastavenie idúceho vozidla s cieľom skontrolovať relevantné doklady predstavuje de facto obmedzenie fyzickej osoby, teda služobný zákrok, ktorý je policajt v zmysle § 23 ods. 1 zákona o Policajnom zbore oprávnený uskutočniť len pre účely plnenia konkrétnej úlohy vyplývajúcej z tohto zákona, pričom takéto obmedzenie nemožno odôvodniť neurčitým tvrdením o vykonávaní hliadkovej činnosti pre účely akejsi bližšie nešpecifikovanej prevencie."
2)<