Kontradiktórnosť

Skutkový stav Najvyšší súd SR rozsudkom z 19. februára 2025, sp. zn. 1Tdo/70/2024, rozhodol tak, že: "Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 371...

V príspevku sa autor zaoberá inšpiratívnym a podnetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2023, ktorého predmetom bolo posúdenie ústavnosti rozhodovania a prístupu všeobecných súdov vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Analyzovaný nález je podľa názoru autora veľmi užitočný pre konania o neodkladných opatreniach aj zo všeobecného pohľadu, a to vo viacerých ohľadoch. Asi hlavným posolstvom nálezu je, že zákonnú úpravu konania o neodkladnom opatrení je potrebné vnímať len ako minimálny štandard pri napĺňaní účelu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia má. Jednou z viacerých tém, ktoré Ústavný súd SR v náleze rieši, je aj otázka nariadenia pojednávania v konaní o neodkladnom opatrení.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu stanoviska obhajcu k obžalobe, pričom spočiatku sa venuje problematike kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti a následne sa zameriava na stanovisko obhajcu k obžalobe z pohľadu súčasnej a možnej budúcej právnej úpravy. V závere sa príspevok koncentruje na formu a význam tohto procesného inštitútu.

  SKUTKOVÝ STAv   Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Tdo/13/2021z 20. júla 2022 rozhodol tak, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) TP, uznesením Krajského...

rozsudok z 13. decembra 2022 k sťažnosti č. 77039/12 pre porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie, zásada rovnosti zbraní a zásada kontradiktórnosti konania) v kontexte pochybností o neutralite súdom ustanoveného znalca

Autor článku poukazuje na kontradiktórnosť hlavného pojednávania, v rámci ktorého nie súd, ale prokurátor je nositeľom dôkazného bremena, ktorý zodpovedá za preukázanie skutkového stavu, a napriek možnosti súdu vykonať aj stranami nenavrhnuté dôkazy, čo nie je jeho povinnosť, a preto za prípadné nejasnosti pri preukazovaní skutkového stavu a za neunesenie dôkazného bremena na hlavnom pojednávaní by nemal niesť zodpovednosť súd, ale prokurátor.

Anotácia Príspevok sa zaoberá problematikou kontradiktórnosti súdneho procesu podľa ustanovení Civilného sporového procesu. Kontradiktórnosť súdneho procesu znamená, že proti sebe stoja dve sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Je pritom pojmovo nemysliteľné, aby výsledok konania rovnako uspokojil obe sporové strany v kontradiktórnom postavení. Prístup súdov ku kontradiktórnosti sporového konania však vníma prax problematicky, keďže súdy aj v konaniach podľa Civilného sporového poriadku častokrát procesne aplikujú inštitúty typické pre mimosporové konanie, t.j. aktívne vedú výsluch strany či svedkov, iniciatívne zisťujú skutočnosti, ktoré v konaniach nie sú sporné a častokrát ich ani nikto netvrdí. Annotation The contribution deals with the issue of adversarial litigation according to the provisions of the Civil Litigation Process. The adversariality of the trial means that two contentious parties with an adversarial interest in the outcome of the civil process are opposed to each other. The applicant and the defendant are engaged in procedural activity towards the outcome of the proceedings which would have benefited them. It is not inconceivable that the outcome of the proceedings should equally satisfy both parties to the dispute in an adversarial position. However, the court's approach to the adversarial nature of the disputed proceedings is perceived by the practice problematically, since the courts often, even in proceedings under the Civil Procedure Code, often apply institutes typical of non-contentious proceedings, i.e. they actively conduct the questioning of parties or witnesses, proactively assuage facts that are not disputed in proceedings and are often not claimed by anyone.

Sťažovateľ sa na okresnom súde domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa dožadoval uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim sťažovateľovi - k rodinnému domu a priľahlým pozemkom....