Obhajca

Autor článku sa zaoberá komplexným vymedzením a analýzou práva na obhajobu v trestnom konaní, pričom osobitnú pozornosť venuje inštitútu povinnej obhajoby. Zohľadňuje relevantnú judikatúru a porovnáva dôvody povinnej obhajoby v Slovenskej republike a okolitých štátoch. Poukazuje na zmeny účinné od marca 2024 a ich dopad na rozsah povinnej obhajoby. Cieľom je poskytnúť prehľad o súčasnom stave práva na obhajobu aj s ohľadom na judikatúru Európskeho súd pre ľudské práva.

Článok sa zaoberá druhmi obhajoby a postavením obhajcu v trestnom konaní v právnych podmienkach Slovenskej republiky. Podľa Trestného poriadku má obvinený právo zvoliť si svojho obhajcu v štádiu prípravného konania, t. j. pred začatím súdneho konania, pričom novelou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, účinnou od 15.03.2024, má už toto právo aj podozrivý. Obhajca má právo zúčastňovať sa všetkých úkonov v priebehu celého trestného konania, ak sa obvineného procesné úkony týkajú. V Slovenskej republike môže v trestnom konaní zastupovať obvineného len obhajca, pričom obhajcom sa rozumie advokát alebo limitovane aj advokátsky koncipient. Štát (resp. jeho orgány) má povinnosť ustanoviť obvinenému obhajcu (bezplatne), ak tento nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a ak o obhajcu požiada. Týmto je chránený sám obvinený a je mu garantované právo na kvalifikovanejšiu ochranu jeho práv, subjektom, ktorý vie riadne uplatňovať jeho práva v rámci trestného konania.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu stanoviska obhajcu k obžalobe, pričom spočiatku sa venuje problematike kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti a následne sa zameriava na stanovisko obhajcu k obžalobe z pohľadu súčasnej a možnej budúcej právnej úpravy. V závere sa príspevok koncentruje na formu a význam tohto procesného inštitútu.

VOJTUŠ, F.: K rozhodovaniu o nároku ustanoveného obhajcu na odmenu a náhradu trov obhajoby podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 63...

Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie. The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times. 1)

25/2012 Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní § 213, § 263 ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného poriadku I. Obvinený sa nemôže právne účinne vzdať povinnosti,...