Pracovnoprávny spor

Úvod - kamerový záznam ako dôkazný prostriedok Bežnou súčasťou obcí, miest, firemných priestorov i súkromných obydlí sa stali kamerové systémy. Obrazové či obrazovo-zvukové záznamy z kamier umiestnených na obchodných...

Anotácia Procesná ochrana pracovnoprávnych vzťahov, resp. možnosť brániť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo prostriedkami procesného práva, je v prípade pracovnoprávnych vzťahov značne špecifická. Špecifickosť spôsobuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí v čase uzatvárania pracovného pomeru vystupujú ako subjekty s rovnakým postavením, avšak vo vzťahu k výkonu samotnej práce vystupuje zamestnávateľ v nadradenom postavení voči zamestnancovi. Povaha tohto právneho vzťahu vychádza zo základnej charakteristiky závislej práce ako práce vykonávanej na základe pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, vo väčšine prípadov s pracovnými prostriedkami poskytnutými zamestnávateľom, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom ako protihodnota patrí zamestnancovi mzda, resp. odmena za vykonanú prácu. Charakteristika závislej práce, samotného pracovného pomeru, ako vzťahu medzi nadradeným a podradeným subjektom sa prejavuje aj v procesných inštitútoch upravujúcich pracovnoprávny spor. Rekodifikáciou civilného práva procesného v roku 2016 došlo k zakotveniu inštitútu individuálneho pracovnoprávneho sporu do slovenského právneho poriadku, ktorý dovtedy upravený nebol. V článku sa zameriavame na analýzu právnej úpravy individuálneho pracovnoprávneho sporu ako základného právneho inštitútu v oblasti procesnej ochrany pracovnoprávnych vzťahov s ohľadom na relevantnú judikatúru. V neposlednom rade skúmame efektívnosť právnej úpravy s odstupom 7 rokov z praktického hľadiska a predkladáme naše návrhy de lege ferenda . Annotation The procedural protection of employment relations, or the possibility to defend one's violated or threatened subjective right by means of procedural law, is very specific in the case of employment relations. The specificity is caused by the relationship between the employee and the employer, who at the time of conclusion of the employment relationship act as subjects of equal status, but in relation to the performance of the work itself, the employer acts in a superior position to the employee. The nature of this legal relationship is based on the basic characteristic of dependent work as work performed on the instructions of the employer, on his behalf, in most cases with the means of work provided by the employer, during working hours determined by the employer, with the employee receiving a wage or remuneration for the work performed as a quid pro quo . The characteristics of dependent work, the employment relationship itself, as a relationship between a superior and a subordinate entity, are also reflected in the procedural institutes regulating the labour law dispute. The recodification of civil procedural law in 2016 introduced the institute of individual labour law dispute into the Slovak legal order, which was not regulated before. In this article, we focus on the analysis of the legal regulation of the individual labour law dispute as a fundamental legal institute in the field of procedural protection of labour relations with regard to the relevant case law. Last but not least, we examine the effectiveness of the legal regulation 7 years later from a practical point of view and present our proposals de lege ferenda.

  SKUTKOVÝ STAv Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 27. júna 2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že a) dohoda o skončení pracovného pomeru z...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok...

Autor sa zamýšľa nad možnosťami uplatnenia inštitútu obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy. Na podklade konkrétnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov posudzuje, do akej miery je aplikácia tohto obchodnoprávneho inštitútu možná v pracovnom práve a aké má porušenie pravidiel obchodného vedenia následky na platnosť právnych úkonov. The author considers the means of applying a company's management as the legal institute to the employment relations. On the ground of the relevant court decisions, he assesses the possible extent of the application of this commercial law institute in labourlawas well as the consequences ofabreach of company's management rules on the validity of legal acts.

ZSP 1/2020 § 319, § 320 Civilného sporového poriadku § 10 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme Skutočnosť, že v individuálnom pracovnoprávnom spore...

Príspevok sa zaoberá organizáciou súdnej sústavy a vybranými odchýlkami od všeobecného sporového konania, ktoré majú prispieť k zrýchleniu a skvalitneniu práce súdov pri riešení pracovnoprávnych sporov po účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovvý poriadok. Nová koncepcia pracovnoprávnych sporov spočíva v postavení zamestnanca, ktorý je zo sociálno-ekonomického hľadiska tradične považovaný za slabšiu (zmluvnú) stranu pracovnoprávneho vzťahu, pričom jeho znevýhodnenie možno badať aj pri predpokladanej nižšej miere orientácie v právnych záležitostiach.