ZSP 1/2020
§ 319, § 320 Civilného sporového poriadku
§ 10 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme
Skutočnosť, že v individuálnom pracovnoprávnom spore môže súd v zmysle § 319 Civilného sporového poriadku vykonať aj taký dôkaz, ktorý zamestnanec nenavrhoval, neznamená, že zamestnanec nemá v takom spore povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a na svoje tvrdenia označiť dôkazy.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3 Cdo 96/2019
.Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 1. decembra 2017: a/ zaviazal žalované mesto zaplatiť žalobkyni 2 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, b/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vychádzal z toho, že žalované mesto uskutočňovalo výberové konanie na funkciu vedúceho ekonomického oddelenia, v ktorom bola žalobkyňa vyhodnotená ako prvá spomedzi všetkých uchádzačov. Následne však výberová komisia sama zmenila svoje rozhodnutie tak, že nedospela k (žiadnemu) záveru o určení poradia uchádzačov a navrhla primátorovi mesta zopakovať výberové konanie. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a so zreteľom na § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len "zákon č. 552/2003 Z.z.") dospel k záveru, že žalobkyňa sa opodstatnene domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Sama výberová komisia totiž po vykonaní výberového konania konštatovala, že nebola objektívna pri posudzovaní uchádzačov, čím porušila povinnosť overovať len schopnosti a odborné znalosti uchádzačov (§ 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 552/2003 Z.z.) ako aj povinnosť dodržať pri výberovom konaní zásadu rovnakého zaobchádzania vyplývajúcu z § 5 ods. 2 druhej vety zákona č. 552/2003 Z.z. Poukázal na to, že žalobkyňa bola poškodená v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní zaujatou a neobjektívnou výberovou komisiou žalovaného. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti k podstate nemajetkovej ujmy. Potrebu odôvodnenia nemajetkovej ujmy nemožno totiž - podľa názoru súdu - rozumieť tak, že by od žalobkyne bolo potrebné žiadať, aby v predmetnom spore s ochranou slabšej strany "sofistikovane právne argumentovala vo vzťahu k tejto ujme". Pre súd je absolútne postačujúce zdôvodnenie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyňou v podobe jej tvrdenia, že sa cíti priebehom výberového konania poškodená. Skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ňou žiadanú výšku náhrady nemajetkovej uj