Príčinná súvislosť

1. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, a tým aj nevyhnutným predpokladom na to, aby mohla byť povinnosť nahradiť vzniknutú škodu uložená osobe odlišnej od tej,...

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 26. júna 2019 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 330.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 22. júla 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl....

„Príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania žalovaného. O takýto prípad ide aj vtedy, ak poškodenie zdravia žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz ich syna.“

V sporoch o náhradu škody je neodmysliteľným preukazovanie tzv. predpokladov vzniku zodpovednosti. Žalobca znáša dôkazné bremeno, nielenže utrpel škodu (ujmu) a že správanie žalovaného nie je v súlade s právom (protiprávnosť správania, resp. následku), ale aj to, že medzi protiprávnosťou a následkom existuje vzťah príčiny a následku. Preukazovanie príčinnej súvislosti je náročným myšlienkovým procesom, ktorý významne ovplyvňuje výsledok sporu, osobitne tam, kde sa zavinenie žalovaného pre vznik zodpovednosti nevyžaduje. Spôsob vyhodnocovania kauzality javov treba vidieť v širších súvislostiach. Pre rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť škodu sú dôležité len právne relevantné príčiny. Inak povedané, je vecou súdu, aby určil, ktoré príčiny považuje za významné na to, aby zaviazal žalovaného na náhradu škody.

Príčinná súvislosti v práve patrí medzi témy, na ktoré náuka dlho hľadá odpovede, no zdá sa, že neposkytuje uspokojivé riešenia. Už Š. Luby pred mnohými rokmi upozorňoval, že právna veda svojimi konštrukciami prax skôr poplietla, ako by jej pomohla.1) Novšia literatúra sa o príčinnosti ako filozofickej kategórii ani nezmieňuje a zložitosť skutkovej podstaty zodpovednosti za škodu výhradne vidí v rozhodovaní súdov.2) Právna prax zasa svoju úlohu vníma pragmaticky a skúmanie príčinnej súvislosti vidí v postupe, kde "... je potrebné vyňať škodu z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju izolovane, len z hľadiska jej príčin. Pretože príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, pôjde o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň je však príčinou iného javu) je treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu."3)