Rodičovské práva a povinnosti

Sloboda svedomia predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré tvorí jadro dôstojnosti ľudskej osoby. Jej význam spočíva v spojení morálnej autonómie človeka s jeho vonkajším prejavom v spoločnosti. V prípade dieťaťa nadobúda táto sloboda ešte osobitý rozmer. Existuje totiž rodič ako osoba, ktorej právny poriadok zveruje zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a morálny rozvoj dieťaťa. Vzťah medzi právom dieťaťa na slobodu svedomia a právom rodiča vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia preto predstavuje citlivý priestor, v ktorom môže nastať kolízia dvoch legitímnych hodnôt - autonómie dieťaťa a rodičovskej autority. Tento článok analyzuje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva v interakcii s rodičovskými právami a povinnosťami. Pozornosť sústreďuje na limity rodičovskej autonómie, princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a procesné štandardy pri zásahoch do slobody svedomia. Formuluje tiež metodiku trojstupňového testu (zákonnosť - legitímny cieľ - nevyhnutnosť a proporcionalitu). Cieľom článku je poskytnúť ucelený právny rámec a metodiku posudzovania takýchto zásahov.

Príspevok analyzuje aktuálnu judikatúru SD EÚ k výkladu pojmov obvyklý pobyt dieťaťa a obvyklý pobyt manžela podľa nariadenia Brusel IIa a vyvodzuje z nej závery pre justičnú prax.

Autor v príspevku analyzuje najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla revízia nariadenia Brusel IIa, porovnaním návrhov Európskej komisie a výsledného textu nariadenia. Poskytuje tiež pohľad do zákulisia rokovaní, ktoré viedli k prijatiu revidovaného nariadenia a objasňuje dôvody a okolnosti niektorých z týchto dôležitých zmien.

Príspevok prináša prehľad legislatívnych zmien, ktoré sa od 1. januára 2023 prejavia v civilnom mimosporovom konaní týkajúcom sa maloletých, ako aj v rodinnom práve. Autor poukazuje aj na zmeny v obsahu vládneho návrhu, ktoré nastali v druhom čítaní rokovania Národnej rady SR, ktorá 4. októbra 2022 prijala zákon č. 338/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Civilný mimosporový poriadok.

SKUTKOVÝ STAV Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 21. apríla 2020: a/ rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, b/ maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva zveril do...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, a v časti, v ktorej namietal porušenie svojich základných práv na...

Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom. Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

  Súdny komisár počas celého konania o dedičstve prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Z rodičovských práv a povinností vyplýva právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič. V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov a následne zisťuje, či je niektorému z nich potrebné ustanoviť opatrovníka.  

Sociálnoprávna ochrana detí kontra právo rodičov na starostlivosť o dieťa doc. JUDr. Bronislava Pavelková PhD. Pan European University - Fac. of Law; email: bronislava.pavelkova@paneurouni.com I. Úvod Štát má vo...

V príspevku sa autor podrobne venuje inštitútu slúžiacemu na ochranu života a zdravia detí, ktorý je v slovenskom právnom poriadku nový. Oprávnenie preveriť stav dieťaťa vstupom zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately do obydlia na základe rozhodnutia súdu v súčinnosti s policajtom za možnej účasti iných osôb, ktoré môžu uľahčiť priebeh overovania stavu dieťaťa, bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2016, a to prijatím zákona č. 175/2015 Z. z. z 26. júna 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Autor analyzuje legislatívnu úpravu s ohľadom na jej ambíciu dosiahnuť vysokú úroveň oprávnení štátnych orgánov, pokiaľ ide o ich primeranosť a efektívnosť na jednej strane a rešpektovanie práva dieťaťa a jeho rodičov na druhej strane.

1) V našom príspevku sa snažíme poukázať na aplikáciu aktuálnej právnej úpravy výkonu rozhodnutí o výchove maloletých a pokúšame sa zovšeobecniť princípy, ktoré dané konanie ovládajú. V príspevku analyzujeme okolnosti, ktorým súdy v praxi pripisujú relevanciu a ktorých preukázanie podstatne ovplyvňuje výsledok súdneho konania. Zistenia uvedené v našom príspevku vychádzajú z empirického výskumu postupov a rozhodnutí časti okresných a krajských súdov v Slovenskej republike. Ten bol realizovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0505/14 s názvom "Princípy nadnárodného civilného procesu, ich perspektívy a možnosti inšpirácie slovenskej právnej úpravy de lege ferenda". Z dôvodu, že sa empirický výskum netýka rozhodovacej činnosti všetkých súdov v Slovenskej republike, ale len vybraných súdov, neprivlastňujeme si právo naše zistenia generalizovať ako všeobecné trendy rozhodovacej činnosti súdov v Slovenskej republike. Už čiastočné zistenia však môžu, podľa nášho názoru, byť dostatočným ukazovateľom predbežných spoločných východísk a právnych princípov, ktoré abstrahujú súdy zo svojej rozhodovacej činnosti a ktoré v určitej miere nemajú explicitné vyjadrenia v právnej úprave. Keďže tento príspevok mapuje postupy a rozhodovanie súdov podľa platnej právnej úpravy platnej do 30. júna 2016, v obmedzenej miere, a to tam, kde je to vhodné, poukazujeme na novú právnu úpravu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok"), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016. "Keď jeden rodič odchádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, vtedy jeho dieťa prehralo." (Dr. Jürgen Rudolph, rodinný sudca, zakladateľ Cochemskej praxe)