Rozhodcovské konanie

ZSP 36/2020 § 17, § 26 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do...

ZSP 18/2020 § 26 ods. 1, § 17, § 40 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom...

Článek pojednává o rozhodčím řízení u obecných rozhodčích soudů v České republice. Závěrem upozorňuje, že ustanovení o vztazích, jež se týkají uplatnění práva u soudu, soudního řízení nebo soudního rozhodnutí, se použije přiměřeně i pro uplatnění práva před rozhodčím soudem (rozhodcem), pro rozhodčí řízení nebo rozhodčí nález, jestliže se opírají o platnou rozhodčí smlouvu (rozhodčí doložku). Article discusses the Arbitration Proceeding in general arbitration courts in Czech Republic. Notes that the provisions on obligational relations which concern the application of rights before court, court proceeding or court decisions, shall apply as appropriate to the application of rights before an Arbitration Court (arbitrator), to arbitration proceedings or to the award if they based on a valid arbitration agreement.

Tento článok je pokračovaním článku Náhrada trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži - nastal čas na zmenu prístupu na Slovensku,2) v ktorom boli načrtnuté jednotlivé koncepty priznávania trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži, pričom bolo zároveň poukázané na postup, ktorý by sa mal aplikovať v prípade, ak je miestom rozhodcovského konania Slovenská republika. Konkrétne pravidlá pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia však neboli bližšie analyzované. Z toho dôvodu tento článok dopĺňa už spomenutý článok o uvedenú problematiku.

Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov alternatívneho riešenia sporov, pričom jeho výsledkom môže byť rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Štát si však ponecháva istú mieru ingerencie a kontroly vo vzťahu k tomuto alternatívnemu riešeniu sporov, a to najmä vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom. Konkrétne ide o možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. V tomto príspevku sa chceme upriamiť na problematické aspekty rozhodovania o tejto žalobe všeobecnými súdmi v Slovenskej republike, a to pokiaľ ide o žalobu proti rozhodcovskému rozsudku vydanému v rozhodcovskom konaní, ako aj v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V príspevku sa venujeme aj pokračovaniu v konaní po zrušení rozhodcovského, resp. spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku.

Korporátne spory sú vo všeobecnosti arbitrabilné vo viacerých jurisdikciách. Cieľom tohto článku je načrtnúť právnu úpravu arbitrability korporátnych sporov na Slovensku so zameraním sa na špecifické typy korporátnych sporov a ich arbitrabilitu v najrozšírenejšom type obchodnej spoločnosti na Slovensku - v spoločnosti s ručením obmedzeným. Zároveň by sme týmto článkom radi prispeli k diskusii na tému korporátnej arbitráže.

V obchodnej arbitráži sa postupom času vytvorili rôzne koncepty týkajúce sa priznávania náhrady trov právneho zastúpenia. Cieľom tohto článku je v stručnosti zhrnúť základné aspekty jednotlivých konceptov, poukázať na právnu úpravu na Slovensku a hľadať odpoveď na otázku, či u nás nenastal čas na zmenu prístupu. Na záver sa autori snažia načrtnúť smer, akým by sa priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku malo uberať

V poslednej dobe sa možno v odbornej literatúre stretnúť s názorom, že slovenský zákonodarca zakotvil do Civilného sporového poriadku tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Tento účinok vyjadruje pravidlo, že prioritu rozhodovania o právomoci rozhodcovského súdu by mal mať rozhodcovský súd nielen v rozhodcovskom konaní (tzv. pozitívny účinok), ale aj v prípade podania žaloby na všeobecný súd. Ak takáto priorita vyplýva z právneho poriadku, potom strana, ktorá popiera právomoc rozhodcovského súdu, je nútená podať žalobu na rozhodcovský súd a tam namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu napriek tomu, že sa domnieva, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná. Článok obhajuje tézu, že v slovenskom práve nie je zakotvený negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz s výnimkou prípadu, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie pred štátnym súdom.

Cieľom článku je ponúknuť odpoveď na otázku, za akých podmienok rozhodca zodpovedá stranám sporu za spôsobenú škodu v rozhodcovskom konaní v prípade porušenia niektorej zo svojich povinností. V príspevku sa snažíme odôvodniť, že jeho zodpovednosť je zodpovednosťou kontraktuálnou, a to občianskoprávnou. Približujeme rozsah povinností rozhodcu, ktorých porušenie môže viesť k jeho zodpovednosti za škodu, a jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu. Súčasne sa ukazujú prípady, kedy by nemalo byť možné vyvodzovať voči rozhodcovi zodpovednosť za spôsobenú škodu. V závere sa snažíme vysporiadať s názorom o pasívnej legitimácii zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu v konaní o náhradu škody a argumentujeme v prospech pasívnej legitimácie samotného rozhodcu za spôsobenú škodu.

Nedávna zmena pravidiel rozhodcovského konania a nová úprava spotrebiteľskej arbitráže zásadným spôsobom zasiahla aj do už existujúcich právnych vzťahov. Príspevok sa zameriava na jednotlivé situácie, v ktorých dochádza ku kolízii medzi starou a novou právnou úpravou rozhodcovského konania, a snaží sa navrhnúť ich riešenie, alebo aspoň alternatívy možných riešení. Skúmaný je vplyv novej úpravy na rozhodcovskú zmluvu a na právomoc určeného rozhodcovského súdu, na prebiehajúce rozhodcovské konanie, ako aj na rozsah následnej súdnej ingerencie podľa nových pravidiel do rozhodcovských rozsudkov vydaných podľa starej právnej úpravy, a to tak pre "obchodnú", ako aj pre "spotrebiteľskú" arbitráž.

Rozhodcovské konanie od 1. januára 2015 prešlo do novej etapy právnej regulácie. Po skoro dvoch desiatkach rokov od prijatia prvého zákona o rozhodcovskom konaní nadobudla prvým januárovým dňom účinnosť nová právna úprava, ktorá prináša zásadné zmeny do ďalšieho fungovania mimosúdneho mechanizmu riešenia, a to nielen spotrebiteľských sporov.

Právna úprava rozhodcovského konania v Slovenskej republike vyvolávala množstvo praktických problémov, a to najmä v súvislosti s ochranou spotrebiteľa. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní" alebo "ZRK") sa vzťahoval tak na obchodnoprávne, občianskoprávne, ako aj právne vzťahy so spotrebiteľským prvkom, a to až do prijatia nového zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj "zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní" alebo "ZSRK"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Predmetným zákonom sa zaviedol dualizmus rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Príspevok má za cieľ stručne poukázať na dosiaľ existujúce problémy rozhodcovského konania, ktorého účastníkom bol spotrebiteľ, no najmä čitateľovi zrozumiteľne predostrieť novú právnu úpravu spotrebiteľskej arbitráže, tak jej výhody v porovnaní s doterajším stavom, ako aj jej možné nedostatky.