Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

HAŠČÁK proti Slovenskej republike

Čl. 8 • Súkromný život • Prakticky neobmedzená právomoc vykonávaná národnou spravodajskou službou pri realizácii sledovacej operácie, bez primeraných zákonných záruk alebo ochrany náhodne dotknutých osôb • Nejasnosť aplikovateľných súdnych pravidiel, nedostatok postupov pre implementáciu existujúcich pravidiel a nedostatky pri ich aplikácii • Uchovávanie derivatívneho materiálu podliehajúceho utajovaným interným pravidlám bez vonkajšej kontroly • Nedostatok zákonného základu pre realizáciu súhlasov a uchovávanie derivatívneho materiálu
 
V prípade Haščák proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis,
Davor Derenčinović, sudcovia,
Ladislav Duditš, ad hoc sudca,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy sťažnosti (č. 58359/12, 27787/16 a 67667/16) proti Slovenskej republike, podané na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským štátnym občanom, pánom Jaroslavom Haščákom (ďalej len "sťažovateľ") 6. septembra 2012 a 9. mája a 11. novembra 2016;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 6 (ods. 1 a ods. 2), 8 a 13 Dohovoru, týkajúce sa (i) dĺžky trestného konania údajne namiereného v podstate proti sťažovateľovi, (ii) údajného porušenia jeho práva na prezumpciu neviny, (iii) realizácie dvoch súhlasov na sledovanie v súvislosti s ním, (iv) vytvorenia a uchovávania rôzneho materiálu na základe tohto sledovania, (v) údajného nedostatku záruk proti zneužitiu, (vi) údajného úniku informácií týkajúcich sa sťažovateľa a (vii) údajného nedostatku účinného prostriedku nápravy, a rozhodnutie vyhlásiť zvyšok sťažností za neprijateľný;
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľa;
rozhodnutie predsedu sekcie vymenovať pána Ladislava Duditša, aby zasadal ako
ad hoc
sudca [článok 26 ods. 4 Dohovoru a pravidlo 29 ods. 1 písm. a) rokovacieho poriadku Súdu], keďže pani A. Poláčková, sudkyňa zvolená za Slovenskú republiku, sa vzdala rozhodovania v prípade (pravidlo 28 ods. 3);
stanoviská strán;
rozhodnutie komory zrušiť anonymitu predtým priznanú sťažovateľovi (pravidlo 47 ods. 7);
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 24. mája 2022,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Tri sťažnosti majú pôvod v rôznych skutkových okolnostiach spojených so sledovacou operáciou uskutočnenou v rokoch 2005 a 2006 Slovenskou informačnou službou (ďalej len "SIS"). V roku 2011 sa informácia o existencii tejto operácie dostala na verejnosť, s odkazom na kódové označenie "Gorila". Všeobecný kontext prípadu, tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj pred Súdom, je popísaný v rozsudku Súdu v prípade
Zoltán Varga proti Slovenskej republike
(č. 58361/12 a 2 ďalšie, 20. júl 2021).
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1969 a žije v Bratislave. Zastupovala ho advokátska kancelária Škubla & Partneri, s. r. o., so sídlom v Bratislave.
3. Vládu zastupovali jej zástupkyne, pani M. Pirošíková, ktorú nahradila pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Sťažovateľ je prominentný biznismen spojený s vplyvnou finančnou skupinou. Je obchodným partnerom sťažovateľav prípade
Zoltán Varga
, (citovaný skôr), spomínaným v odsekoch 6, 66 - 67, 85 a 159 už citovaného rozsudku.
A. Sledovanie a jeho výsledky
6. Je nesporné, že sťažovateľ bol dotknutý realizáciou dvoch súhlasov na sledovanie, vydaných Krajským súdom v Bratislave (ďalej len "KS BA") 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, zo strany SIS. Cieľom prvého z nich bolo monitorovanie stretnutí pána Vargu, ktoré sa odohrávali v byte, ktorý mu patril. Cieľom druhého súhlasu bolo, podľa všetkého, sledovanie nielen pána Vargu, ale aj ďalšej osoby. Sťažovateľ uviedol, že mal dôvody domnievať sa, že touto inou osobou bol on.
7. Súhlasy boli realizované zvukovým odpočúvaním bytu. Jeho výsledkom bol primárny materiál (zvuková nahrávka alebo jej prepis) a derivatívny materiál (súhrny a analytické správy). Tento materiál bol alebo stále je v dispozícii SIS, a to nasledovne.
8. Vnútroštátne orgány považovali za preukázané, že SIS zničila primárny materiál 2. apríla 2008, pričom dôvodom bolo, že neobsahoval nič, čo by mohlo slúžiť účelu operácie.
9. Derivatívny materiál je archivovaný SIS spôsobom uvedeným v § 17 ods. 6 zákona o SIS (zákon č. 46/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov - to znamená "spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem súdu, v prístupe k nemu". Pravidlá uchovávania takéhoto materiálu sú ustanovené v interných predpisoch vydávaných riaditeľom SIS na základe § 17 ods. 8 zákona o SIS.
10. Okrem toho, ďalší materiál založený na uvedených dvoch súhlasoch alebo s nimi súvisiaci (konkrétne žiadosti SIS o vydanie súhlasov a správa SIS o realizácii prvého z nich a žiadosť o predčasné ukončenie realizácie druhého z nich) bol v dispozícii KS BA. Spisy KS BA, týkajúce sa týchto súhlasov, vrátane ďalšieho spomenutého materiálu, boli 13. apríla 2016 a 8. marca 2017 skartované, keďže uplynula stanovená archivačná lehota.
11. Medzičasom, 20. novembra 2012 ústavný súd rozhodol o podstate individuálnej sťažnosti podanej pánom Vargom. Zrušil súhlas z 23. novembra 2005 vcelku a súhlas z 18. mája 2006 "v rozsahu týkajúcom sa pána Vargu". Konštatoval, že súhlasy boli neodôvodnené a nezákonné, pretože im chýbalo niekoľko podstatných náležitostí, a preto ich vydaním KS BA porušil niekoľko základných práv pána Vargu. Podobná sťažnosť podaná sťažovateľom bola 14. marca 2012 odmietnutá ako oneskorená.
B. Písomný a zvukový materiál súvisiaci s operáciou Gorila
12. V decembri 2011 bol určitý písomný text anonymne umiestnený na internet. Tento text naznačoval, že išlo o výsledok realizácie uvedených dvoch súhlasov na odpočúvanie a možno ho definovať ako popisný analytický súhrn, ktorý údajne vytvorila SIS, o tom, čo sa dialo v byte. Údajne sa tam konali stretnutia medzi sťažovateľom a inými osobami, na ktorých sa diskutovala a koordinovala - okrem iných nekalých vecí - aj masívna korupcia v kontexte privatizácie strategických štátnych podnikov. Podľa výpočtov sťažovateľa sa v materiáli jeho meno uvádzalo viac ako 800-krát.
13. Pri domovej prehliadke vykonanej v roku 2018 v rámci nesúvisiaceho trestného stíhania (vo veci vraždy novinára) bol zaistený prenosný dátový nosič, ktorý obsahoval digitálnu zvukovú stopu, ktorá sa javila ako zvukový záznam, na ktorom sa zakladal text spomínaný v predchádzajúcom odseku.
14. Po zistení, že obsah tohto nosiča nesúvisí s predmetným vyšetrovaním, bol tento odovzdaný do vyšetrovania, ktoré bolo medzičasom začaté z dôvodu podozrenia z korupcie odhaleného materiálom zverejneným na internete (ďalej len "vyšetrovanie Gorily" - k podrobnostiam pozri ďalej odseky 20 a 43 a nasl.). Zdá sa, že kópie nahrávky sa používajú aj pri iných trestných vyšetrovaniach.
15. V decembri 2018 médiá informovali o tom, že došlo k už spomínanému zaisteniu. V októbri 2019 bola digitálna zvuková stopa anonymne preposlaná médiám a zverejnená na internete. Navodzovala dojem, že ide o zvukový záznam, na základe ktorého bol zostavený text spomínaný skôr v odseku 12.
16. Autentickosť textu ani zvukového záznamu, ktorý bol verejne prístupný na internete, nebola oficiálne potvrdená. Bežne sa však o nich hovorí, že majú spojitosť s operáciou Gorila.
17. Generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry (ďalej len ÚŠP"), ktorý je orgánom vykonávajúcim dozor nad vyšetrovaním Gorily a ďalšími súvisiacimi vyšetrovaniami, nedávno vydali rozhodnutie a vyjadrenie (k podrobnostiam pozri ďalej odseky 56 a nasl.), ktoré možno chápať tak, že naznačujú, že existujú dôvody domnievať sa, že zvukový záznam zaistený pri domovej prehliadke v roku 2018 je v skutočnosti záznamom vyhotoveným SIS v priebehu operácie Gorila.
C. Vyšetrovania
18. V súvislosti s už uvedenými záležitosťami viedli orgány vyšetrovanie tromi smermi.
19. Po prvé, bolo vedené vyšetrovanie ohľadom toho, či SIS neopomenula postúpiť výsledok operácie vyšetrovacím orgánom a či jej príslušníci nezneužili svoju právomoc tým, že použili tento výsledok na účely vydierania. V podobnej veci boli proti sťažovateľovi vznesené obvinenia, ale neskôr boli stiahnuté (pozri ďalej odseky 55 a 56). Ako doplnok k tomuto vyšetrovaniu bolo vedené vyšetrovanie ohľadom podozrenia zo zneužitia právomoci v súvislosti so žiadosťami SIS o predmetné súhlasy a v súvislosti s udelením týchto súhlasov KS BA. Stav týchto vyšetrovaní nie je úplne známy, ale nič nenasvedčuje tomu, že byv súčasnosti niekto čelil nejakému obvineniu.
20. Po druhé, bolo začaté "vyšetrovanie Gorily" proti jednej alebo viacerým neznámym osobám ohľadom podozrenia z korupcie odhalenej v materiáli zverejnenom na internete. Toto prebieha a v súčasnosti nie je nikto obvinený zo žiadneho trestného činu. Viac podrobností o vyšetrovaní a akýchkoľvek prepojeniach, ktoré má na sťažovateľa, sú uvedené ďalej v odsekoch 43 a nasl.
21. Po tretie, bolo vedené vyšetrovanie ohľadom podozrenia z ohovárania ministrom vnútra v rámci jeho výrokov na tlačovej konferencii (pozri ďalej odsek 45). Z dostupných informácií vyplýva, že vyšetrovanie bolo ukončené 18. decembra 2017, pričom nikto nebol obvinený.
II. SŤAŽOVATEĽOVA REAKCIA NA OPERÁCIU GORILA A MATERIÁL, JEHO PREPOJENIE A REAKCIA NA VYŠETROVANIE GORILY A OBVINENIA VZNESENÉ PROTI NEMU
22. Po náleze ústavného súdu získaného pánom Vargom (pozri skôr uvedený odsek 11 a odseky 31 a nasl. rozsudku
Zoltán Varga
) a odvolávajúc sa na tento nález sťažovateľ reagoval viacerými smermi, ako je popísané ďalej.
A. Reakcia na operáciu Gorila a materiál
1. Rôzne žiadosti, sťažnosti a žaloby
23. Sťažovateľ adresoval SIS niekoľko žiadostí, v ktorých sa najmä domáhal úplného zničenia akéhokoľvek materiálu pochádzajúceho z operácie. Jeho následnú sťažnosť, že SIS tieto žiadosti zamietla, riešili postupne úrad vlády a kancelária parlamentu.
24. V liste z29. novembra 2013 úrad vlády sťažovateľa informoval,
inter alia
, že nemá právomoc zaoberať sa jeho sťažnosťou. Hoci bolo pravdou, že riaditeľ SIS sa zodpovedal Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky, neexistoval žiaden orgán hierarchicky nadriadený SIS. Napriek tomu, sťažnosť sťažovateľa bola postúpená osobitnému parlamentnému výboru na kontrolu činnosti SIS.
25. V liste z 13. februára 2014 kancelária parlamentu potvrdila prijatie sťažnosti sťažovateľa, ktorú jej postúpil úrad vlády. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že sťažovateľ si medzičasom uplatnil svoje práva v rámci správneho súdnictva (pozri ďalej), jeho sťažnosť sa tým pokladá za vybavenú.
26. Sťažovateľ, nespokojný s výsledkom, ďalej uplatnil svoje nároky na ústavnom súde prostredníctvom sťažnosti podanej 26. augusta 2013.
27. Okrem žiadostí uvedených skôr požiadal aj o sprístupnenie interných predpisov SIS, vydaných podľa § 17 ods. 8 zákona o SIS (pozri skôr uvedený odsek 9). Podľa tejto právnej úpravy mal riaditeľ SIS vydať predpis upravujúci druhy informačných systémov a evidencií, ktoré má služba viesť, spôsob ich vedenia a postupy na získanie prístupu k údajom z nich. SIS existenciu takéhoto predpisu pripustila, ale odmietla mu poskytnúť prístup k nemu z dôvodu, že ide
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).